Marinová povedala, že ruská invázia a okupácia Ukrajiny odhalila slabé stránky Európy a strategické chyby pri rokovaní s Ruskom. "Musím k vám byť veľmi úprimná, brutálne úprimná, Európa momentálne nie je dostatočne silná. Bez Spojených štátov by sme boli v problémoch," uviedla Marinová na pôde Lowyho inštitútu, think-tanku v austrálskom Sydney.
Fínska premiérka zdôraznila, že Ukrajine treba dať "čokoľvek" na to, aby vyhrala vojnu. Dodala, že USA zohrávajú kľúčovú úlohu pri podpore Kyjeva s dodávkami zbraní a finančnou i humanitárnou pomocou potrebnou na spomalenie postupu Ruska. "Musíme sa uistiť, že budujeme aj tieto spôsobilosti, pokiaľ ide o európsku obranu a európsky obranný priemysel. Musíme zabezpečiť, aby sme si dokázali poradiť v rôznych situáciách," povedala Marinová.
Fínska líderka zároveň kritizovala politiku EÚ, ktorá vyzdvihovala dôležitosť spolupráce s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, a myslí si, že Únia mala načúvať členským štátom, ktoré boli v minulosti súčasťou Sovietskeho zväzu.
Krajiny ako Estónsko či Poľsko, ktoré do EÚ vstúpili v roku 2004, opakovane vyzývali kolegov z eurobloku na zaujatie tvrdšieho postoja voči Putinovi. Francúzski, nemeckí, talianski a grécki predstavitelia však uprednostňovali užšie ekonomické vzťahy s Moskvou.
"Mali sme počúvať našich poľských a pobaltských priateľov oveľa skôr. Európa dlho budovala stratégiu voči Rusku, prehlbovala s ním naše ekonomické väzby, nakupovala od neho energie... mysleli sme si, že to zabráni vojne," uviedla 37-ročná fínska premiérka. Dodala, že tento prístup sa ukázal ako úplne nesprávny. "Nezaujímajú ich ekonomické väzby, nezaujímajú ich sankcie. O nič z toho sa nezaujímajú," uzavrela Marinová.