Medzi vaše deti a vnúčatá sa vám podarilo teda vniesť čaro duchovna...
Nerobila som to náročky, jednoducho možno mám ten dar - páchať dobro. Deti nie sú náš majetok, treba akceptovať aj vzdorovitosť detí, kde sa prejavuje ich cítenie, ich potreby a aj túžba odísť. Nebolo jednoduché zmieriť sa s tým, že dcéra mi odišla do zahraničia, mám tam vnúčatá, ale ďakujem Bohu za úžasného zaťa, za šťastie svojej dcéry, ktoré našla v zahraničí. Napokon sa môžeme navštevovať, stačia dve hodiny lietadlom a sme spolu. Máme šťastie, že to zvládame aj materiálne, lebo ani to nie je vždy jednoduché a do ciest za rodinou investujeme radi. Vnúčatá musia mať pocit, že aj starý rodič sa zapíše do ich života, lebo príde vek 18-19 rokov, keď deti už začnú mať zase svoje potreby a svoje záujmy a na starých rodičov je menej a menej času. A čas je najvyššia hodnota, ktorú môžeme venovať deťom, vnúčatám, zažila som to aj pri svojich rodičoch. Nepotrebovali nič, len aby som prišla, porozprávala im, kde som bola, čo som zažila a videla som, že to sledujú ako film. (úsmev)
Čo si myslíte o tom, že v niektorých rodinách si od istého veku nedarujú darčeky, že sviatky prežijú len tak, veď sme dospelí, tak načo?
Nedopustím, aby sa toto stalo u nás! Nemám už rodičov, kým žili, vždy mi hovorili, my nič nepotrebujeme. Keď sme im však kúpili kvalitnú kávu alebo otcovi knihu – miloval historické knihy –, vždy im zasvietili očká a tešili sa, ani nie tak darčekom ako tomu, že sme si na nich spomenuli, že sme venovali čas výberu darčeka a prišli s ním k nim. Toto je podstatné na darčekoch, nie obsah balíčka. Moja mama stratila ruženec, tak sme jej zabezpečili nový, to bolo radosti, preto treba počúvať blízkych celý rok a potešiť ich. Minule mi priateľka hovorila, že toľko spomínam estragón a ona to nepozná. Tak som jej ho darovala a teraz ho dáva aj do zeleninovej polievky, okrem iného, a už mi 4-krát telefonovala a nielenže má radosť z darčeka, ale rozšírila som jej obzor v kuchyni a vždy, keď ho použije, musí mi zavolať a pochváliť sa. To je na tom celom úžasné.
Ste priam povestná, že rozširujete ľuďom obzory v kulinárstve - povestný je váš kúsok masla do každého vareného jedla, ale aj mnohé ďalšie špecialitky.
Paradoxne, tieto nápady prichádzajú, keď som unavená. Keď je veľa vystúpení, divadelných predstavení a prídem domov, mám voľno a chcem vypnúť... To dokážem pri varení. Týmto žijem, vnímam chute sveta a robím si poznámky. Po speve je varenie moje milované relaxovanie. Dnes som tiež v priebehu pár minút vyčarovala panenku – naklepala som mäsko, opiekla, pridala slaninku, smotanu, aby bola šťava, k tomu halušky. A môj muž sa na mňa pozeral tými zaľúbenými očami a hovorí: Dávam ti definitívu!
Takže láska ide cez žalúdok?
Určite je to pravda! Najedení, spokojní ľudia sa na svet pozerajú optimisticky, aj problémy sa skôr vyriešia. Darí sa mi v tom fungovať dlhé roky a vrele to odporúčam.
