Nájdete si s otcom čas na rozhovory o svojej tvorbe? Ste k sebe v tomto smere navzájom kritickí?
Vzťah otec a syn je vždy komplikovaný. Svojím spôsobom v otcovi vidíte obraz seba, vidíte, kam spejete v živote. Je to také zvláštne zrkadlo. Teším sa z toho, že v poslednom čase sme s otcom stále viac a viac spolu, čo som veľmi rád. Napríklad spolu nahrávame spolu v pivnici. Myslím si totiž, že je dobré nahrať aj menej známe skladby, ktoré si často púšťam. Trávime spolu dosť veľa času, rozprávame sa o tom, čo je pre mňa zaujímavá skladba, ktorá sa mi páči, ktorá sa mi nepáči. Máme živú konfrontáciu a snažíme sa robiť veľmi jednoduché, skromné hudobné nahrávky, ktoré ma tešia a mám pocit, že aj otca.
V čase najväčšej otcovej slávy ste boli malý chlapec, potom tínedžer. Otec koncertoval, doma teda často nebol. Čo vás ako syna stihol naučiť?
Na to je ťažké odpovedať. Lebo to sú tie malé skryté jemnosti v živote, na ktoré často tak trošku zabudneme. Pravdaže, v čase, keď bol otec na vrchole slávy a stále s kapelou hrali, bol skutočne skoro každý deň preč. Moje detstvo teda nebolo také, že by sme chodili každý deň napríklad na rybačku. Ostali mi však v pamäti mnohé okamihy, keď sme napríklad išli na víkend na chatu. Vždy som sa tešil a vykúkal z okna, kedy zastane jeho auto pred domom. Pamätám si, ako ma učil prvýkrát šoférovať na starom žiguláku po mojom dedkovi. Vyrazili sme na hlavnú cestu a na električkových koľajniciach mi zhasol motor. Hrozne sme sa zľakli, pretože nám nešlo auto naštartovať a električka sa rútila na nás.
Inšpiroval vás nejakým spôsobom k tomu, že ste sa stali filmárom?
Ak platí aj to, že sme spolu občas zašli do kina, tak potom áno. Nezabudnem, ako sme boli na filme Forrest Gump, boli sme z neho úplne očarení! Sú to všetko momentíky, ktoré si človek pamätá, no nebolo toho veľa. Teraz si s otcom všetko vynahradzujeme. O čo menej sme boli spolu v detstve, o to viac času spolu trávime teraz. Aj vďaka tomu, že sme si našli spoločnú aktivitu, že sa hodiny a hodiny prehrabávame v jeho skladbách. Otec špásuje, vraví: Ty si tu na mne trénuješ nakrúcanie! (smiech). Teším sa, keď vznikne nejaká nová skladbička, ktorú si môžu otcovi fanúšikovia vypočuť.
Neuvažovali ste o tom, urobiť o otcovi filmový dokument?
V minulosti som už o ňom urobil kratšie televízne dokumenty, vy ste spolu napísali knihu Janko Lehotský - Vidíme sa čo nevidieť. Teraz o otcovi robí dokument môj kamarát Marek Kuboš, s ktorým som prežil študentské časy. Bude to celovečerný televízny film, držím im palce. Možno je lepšie, keď to robí niekto mimo rodiny a dokáže veci robiť s odstupom. Mám pocit, že tým, že mám príliš blízko k otcovi, tak by som to nevedel možno spraviť odvážnejšie. Ale ktovie, možno raz...
