Medzi rokmi 1985 a 2021 sa odlesnená plocha v Amazónii prudko zvýšila zo 490-tisíc štvorcových kilometrov na 1,25 milióna štvorcových kilometrov, čo je bezprecedentný nárast, uviedlo združenie mimovládnych organizácie RAISG, ktoré na štúdii spolupracovalo s Mapsom. K výsledku dospeli autori štúdie na základe každoročného satelitného snímkovania v Bolívii, Peru, Ekvádore, Kolumbii, Brazílii, Venezuele, Suriname, Guyane a Francúzskej Guyane.
"Straty sú obrovské, prakticky nevratné," uvádza sa vo vyhlásení organizácie RAISG. "Údaje predstavujú oranžové svetlo a vyvolávajú naliehavú potrebu koordinovaných, rozhodných a presvedčivých medzinárodných opatrení."
Brazília, ktorá patrí približne dve tretiny plochy Amazónie, stojí tiež na čele odlesňovania tohto regiónu. Za takmer štyri desaťročia bolo zničených 19 percent jej dažďového pralesa – predovšetkým kvôli rozširovaniu chovu dobytka, ktoré je podnecované budovaním nových ciest. Na túto krajinu pripadá 84 percent všetkých zničených pralesov v Amazónii za dané obdobie.
Podľa štúdie zverejnenej v roku 2021 v časopise Nature je odlesňovanie také rozsiahle, že východná Amazónia prestala byť pre Zem pohlcovačom oxidu uhličitého a stala sa naopak jeho zdrojom. V roku 2021 pokrývali 74 percent rozlohy Amazónie tropické dažďové lesy a deväť percent ostatné prirodzené typy vegetácie. V oblasti s rozlohou 8,5 milióna kilometrov štvorcových žije podľa odhadov 47 miliónov ľudí.
"V celej Amazónii je uložených najmenej 75 miliárd ton oxidu uhličitého," uviedol Wayne Walker, výskumný pracovník amerického inštitútu Woodwell Climate Research Center. "Keby všetok tento oxid uhličitý okamžite skončil v atmosfére, predstavovalo by to asi sedemnásobok celosvetových ročných emisií," dodal.
