G7 minulý týždeň navrhla stanoviť cenový strop na ruskú ropu v pásme 65 až 70 USD za barel bez korekčného mechanizmu. Poľsko, Litva a Estónsko však odmietli podporiť cenový strop na spomenutej úrovni a požadovali jeho zníženie. Podľa nich sa ruská ropa Urals už teraz obchoduje nižšie, takže takýto cenový strop by bol neefektívny a neplnil by cieľ znížiť príjmy Moskvy, ktorými financuje vojnu na Ukrajine.
Okolo 70 až 85 % ruského exportu ropy sa transportuje tankermi. Cieľom cenového stropu je zabrániť, aby dopravné firmy, rovnako ako aj poisťovacie a zaisťovacie spoločnosti manipulovali s ruskou ropou kdekoľvek na svete, ak by sa predávala nad maximálnou cenou stanovenou skupinou G7 a jej spojencami. Keďže kľúčové prepravné a poisťovacie firmy sídlia v krajinách G7, cenový strop by Moskve spôsobil veľké problémy, ak by chcela predávať ropu za vyššiu cenu. Zároveň je však cenový strop stanovený tak, aby síce znížil príjmy Ruska z predaja ropy, ale aby súčasne predišiel prudkému zdraženiu ropy na globálnom trhu.
Energetickí analytici varujú, že skupina G7 bude potrebovať podporu zo strany ostatných veľkých kupcov ruskej ropy, aby bol cenový strop efektívny. Čína a India po ruskom útoku na Ukrajinu napríklad výrazne zvýšili dovoz ruskej ropy, keďže Moskva im ju predáva s výraznou zľavou.
