Mikulášov otec Theophanes a jeho manželka Nonna boli kresťania a v tomto duchu vychovávali aj syna. Vďaka úspešnému podnikaniu v meste plnom obchodníkov, rybárov a námorníkov získali dostatočný majetok, aby svojmu synovi poskytli dobré vzdelanie. Mikuláš sa tak nechal inšpirovať gréckou kultúrou a umením, ale zažil aj rímsky spôsob vlády. Niektoré povesti o Mikulášovi dokonca spomínajú, že jeho strýko bol biskupom v meste Myra a práve vďaka nemu sa stal z chlapca neskôr kňaz.
Keď pramene mlčia
Žiaľ, historických dokumentov o jeho skutočnom živote sa zachovalo len veľmi málo. Nemáme od neho žiadne písomné správy a ani súdobí kronikári či iní autori ho vo svojich dielach nespomínajú. Jeho meno je však medzi účastníkmi slávneho nicejského koncilu v roku 325 nášho letopočtu. Historik Theodoret ho zapísal ako Mikuláša z mesta Myra v Lýcii. Historici si však nie sú istí, či sa koncilu skutočne zúčastnil.
Viac správ o Mikulášovi pochádza až z neskorších storočí po jeho smrti. Mnohé zo skutkov, ktoré sa mu pripisujú, však nájdeme aj v životopisoch skorších svätcov, je preto otázne, či ich skutočne vykonal tento biskup. Traduje sa, že po smrti svojich rodičov prešlo rodinné bohatstvo do Mikulášových rúk. Keď sa raz dozvedel o troch dcérach, ktorým hrozil osud prostitútok po tom, čo ich otec prišiel o majetok, daroval údajne tajne každej z nich veno. Tak sa mohli vydať a viesť slušný život.
Patrón detí
Ako mladý absolvoval Mikuláš aj cestu do Svätej zeme. Tu vykonal jeden zo svojich známych zázrakov. Keď divoká búrka takmer rozbila jeho loď, upokojil vlny a úspešne cestu dokončil. Dodnes je preto patrónom námorníkov i cestovateľov.
