"Hluk predstavuje zdroj stresu, ktorý spúšťa kaskádu reakcií nervového a hormonálneho systému, ktoré vedú k zvýšeniu krvného tlaku a tepovej frekvencii. Dlhodobo tento stav vedie k hypertenzii, ktorá je rizikovým faktorom pre viaceré vážne ochorenia, vrátane srdcového infarktu," opísal Šuta.
Dlhodobo podľa neho môže viesť vystavenie hluku tiež k poruchám imunitného systému vrátane výskytu zápalových ochorení. "V prípade tehotných žien môže dôjsť k ovplyvneniu vývoja plodu v maternici, čo sa môže prejaviť napríklad nižšou pôrodnou váhou dieťaťa. V prípade detí môže ísť o poruchy učenia, problém so čítaním i s osvojovaním si reči, "doplnil.
Podľa Šutu je dokázané, že hluk počas spánku zvyšuje hladiny stresových hormónov, vedie k zmenám v aktivitách mozgu a v dĺžke trvania jednotlivých štádií spánku. "Epidemiologické štúdie preukázali vyššiu spotrebu liekov v oblastiach so zvýšeným nočným hlukom, pričom citlivejšie sú voči rušeniu spánku hlukom deti, starší ľudia a tehotné ženy," uviedol.
