Bola našou prvou televíznu herečkou, na doskách SND vydržala neuveriteľných 74 rokov, vždy sršala energiou a smelo o nej možno hovoriť aj ako o módnej ikone. Vo veku 95 rokov nás uplynulý pondelok navždy opustila Mária Kráľovičová († 95), ktorú všetci poznali pod prezývkou Marína.
- Prečo Marína, a nie Mária, ako to mala napísané v občianskom? Prvý ju tak nazval básnik Štefan Krčméry, ktorého stretla v Komornom divadle v Martine, kde ako osemnásťročná začínala hereckú kariéru. Mimochodom, v Martine hrával aj Ctibor Filčík - jej prvá veľká láska.
- V SND hrala od roku 1948 a s našou prvou divadelnou scénou sa lúčila v januári tohto roka. Na konkurz do SND išla ráno o štvrtej pešo a takto si naň spomínala: „Spustil sa dážď a zmoknutá durchom-durch som vpadla medzi všetky tie vyštafírované čakajúce kišasonky v budove dnešnej starej opery. Pamätám si už len obrovitánske javisko a veľkú čiernu tmu pred sebou, skade sa ozývali hlasy. Po povinných jazdách, čiže recitácii Maše Haľamovej, sa zdola ozvalo: ,Ďakujeme, slečna, dáme vedieť!‘ ,Ale ja mám ešte voľnú tvorbu!‘ ,Chlapci, dajme jej ešte šancu,‘ povedal Mico Huba. Tak som spustila. Z tmy sa ozýval tlmený rehot. Keď som vychádzala, starý vrátnik mi pošepol: ,Slečinka, vy ste sa lúbili, tuším vás vezmú.‘“
- Bola prvou slovenskou televíznou herečkou a tento primát jej už nikto nezoberie. V roku 1957 ju režisér Ján Roháč obsadil do inscenácie Do videnia, Lucienne!, ktorá odštartovala sériu legendárnych televíznych pondelkov. Väčšina televíznych divákov si ju zrejme pamätá z filmu Skalní v ofsajde z roku 1960, kde excelovala po boku Antona Mrvečku a Františka Dibarboru.
