Kým iní ľudia pred nadchádzajúcimi sviatkami zažívajú hektické obdobie, vy spievate. Stíhate pripraviť Vianoce, vyčarovať tú pravú atmosféru?
- Slávim Vianoce celý mesiac svojho vianočného turné. Na záver roka navštívim tridsať miest a celú dobu pritom počujem rolničky, trepotanie anjelských krídel a priania detí aj dospelých. Milujem to... Zo všetkého úplne najviac. Tú vôňu, atmosféru, láskavosť, ktorá z každého vyžaruje.
S kým strávite Vianoce?
- Vždy som si priala, aby boli tí najbližší čo najbližšie a môj sen sa mi splnil. Bývame teraz všetci kúsok od seba, a tak sa môžeme navštevovať takpovediac v papučiach. Ten pocit ma upokojuje, máme v rodine nádherné vzťahy. Vianoce budeme sláviť spoločne.
Máte v rodine nejaké špeciálne rituály?
- Zemiakový šalát robí najlepší otecko, švagriná zase úžasnú vianočku a koláče, môj partner sa stará o výzdobu, môj syn o priania a ja som tá, čo mu ich plní. Púšťame si koledy, rozprávky a máme radosť, že sme spolu. Pred štedrou večerou ideme k miestnej kaplnke pozdraviť sa so susedmi, zaželať si krásne sviatky, zapáliť sviečku a potom ideme domov na Popolušku.
Koncertovať je náročné nielen zo speváckej stránky, ale aj z fyzickej. Treba sa neustále presúvať, cestovať... Kde na to beriete energiu a ako dobíjate baterky?
- Mám so sebou vždy svoj koníček, „korálkovanie“. Ručné práce ma nielen bavia, ale aj upokojujú. V aute, v hoteli, v šatni navliekam anjelikov, ružence a na koncertoch ich mám vo svojom charitatívnom stánku. Kupujem za to invalidné vozíky. Nielenže ma to upokojuje, ale robí mi aj radosť, že to môže niekomu pomôcť. Keď robíte niečo radi, je to relax a mňa spievanie a ručné práce veľmi bavia.
Viackrát ste spomínali, že kým váš syn Filip je svetobežník, vy ste najradšej doma v Čechách. V istej dobe ste si však kúpili byt na Slovensku...
- Mala som krásny byt v Bratislave, keď som točila CD a mala na Slovensku viac aktivít. Potom som však mala príležitosť zachrániť u nás doma kultúrny dom pred zničením, a to bola motivácia zbaviť sa nehnuteľnosti, ktorú som síce mala rada, ale nepotrebovala som ju. Zachrániť kultúrny život v mojej rodnej dedine bolo pre mňa viac.
