Otec jej nepomáhal v domácnosti?
Môj otec je predstaviteľom generácie, keď domáce práce a celkovo rodičovstvo neboli také vyrovnané ako dnes. Napriek všetkému bolo ich manželstvo manželstvom dvoch veľmi múdrych ľudí, ktorí sa dokázali o všetkom rozprávať. Aj pri bežných rodinných večeriach sa u nás rozprávalo napríklad o politike, o geografických veciach… Niekedy som odbiehala po slovník cudzích slov, pretože rodičia sa handrkovali o to, ktorý z nich slovo používa správne.
Nastala v neskoršom veku situácia, keď ste sa na tata možno aj nahnevali alebo ho začali vnímať aj trochu negatívne?
Otec nám zanechal veľa písomností, listov, denníkov, vďaka ktorým som po jeho smrti mohla spoznať Jula akoby mladého. Takže to, čo som nestihla za jeho života, som mohla dohnať po jeho smrti, čo považujem za veľký dar. A vďaka tomu som ho, naopak, oveľa lepšie vo všeličom pochopila. Tato bol večný optimista, málokedy hovoril o zlých veciach, ale pritom v živote zažil veľmi ťažké veci. Ako úplne malé dieťa zažil bombardovanie Bratislavy, ktoré na jeho rodičoch muselo zanechať nejaké stopy, a teda aj na ňom. Potom im zobrali kaviareň, mama mu zomrela, keď mal 17 rokov, otec spáchal samovraždu… Vlastne iba nedávno sa ukázalo, že s Milanom ich reálne sledovala a odpočúvala ŠtB, takže oni roky žili v napätí, že všetko, čo robia, je sledované. Ja si to neviem ani predstaviť. S vekom, ako som dozrievala, som si teda stále viac uvedomovala a dodnes uvedomujem jeho vnútornú silu. Že napriek tomu všetkému dokázal byť stále pozitívny a pozerať sa do budúcnosti.
17. november a prechod na demokraciu ho v tomto kontexte zrejme viac ako potešili.
Myslím, že to, že prežil trinásť rokov s možnosťou slobodnej tvorby, bolo pre neho veľmi dôležité. Ale on mal aj inú misiu, ktorá bolo možno ešte dôležitejšia. On sám jej hovoril, že vychovávať ľud. Veľmi rád chodil po školách, kultúrnych domoch a učil ľudí, čo znamená demokracia, veľa sa s nimi rozprával a vysvetľoval. Vyštudovaný učiteľ sa v ňom nezaprel. A to je možno aj to, čo dnes najviac chýba, pretože zasmiať sa vieme aj na iných veciach. Ale tato bol veľmi sčítaný a veľmi múdry muž. Čo tiež je niečo, čo presvitá cez jeho humor a dielo. Takže rokmi u mňa rastie obdiv.
Čo ste po tatovi zdedili?
Knihomoľstvo. Lásku k písomnostiam. A istú systematickosť v narábaní s nimi. A možno aj to, že v práci sa tiež snažím robiť niečo pre spoločnosť, a nielen pre seba.
