Čo by ešte mohlo osud koalície zvrátiť? „Hovorí sa o nezávislých poslancoch, ktorí sa doteraz nevyjadrili. A keby sme žili v ideálnom štáte, tak pani Slavěna Vorobelová (exĽSNS) pravdepodobne nebude hlasovať za pád vlády, pretože si chce predĺžiť svoje obdobie v parlamente na čo najdlhšie,“ uvažuje politológ Radoslav Štefančík. Zamýšľa sa nad tým, čo prebieha za zatvorenými dverami.
„Akým spôsobom sú títo poslanci motivovaní, či je to skutočne len nejaký návrh zákona, alebo to môžu byť určité benefity, o ktorých by sme nahlas radšej nemali uvažovať,“ dodáva Štefančík. „Je tu pár dní a v diskusii môžu odznieť rôzne veci a niektorí nakoniec môžu dospieť k tomu, aby hlasovali za odvolanie,“ uzatvára politológ Jozef Lenč.
Budú hlasovať v pléne nahlas?
Predseda parlamentu Boris Kollár prišiel s tým, že o nedôvere vláde by sa malo hlasovať tak, že každý poslanec sa postaví a povie, ako chce hlasovať. Ide o tzv. aklamatívne hlasovanie. Odôvodnil to tým, že hlasovacie zariadenia sú poruchové. Odborník na ústavné právo z UK Vincent Bujňák tvrdí, že zákon o rokovacom poriadku to nevylučuje. „Pri hlasovaní podľa mien sú poslanci vyzývaní predsedajúcim. Vyzvaný poslanec hlasuje tak, že vysloví „hlasujem za návrh“ alebo „hlasujem proti návrhu“, alebo „zdržiavam sa hlasovania“. Predsedajúci hlasovanie poslanca zopakuje. Hlasovanie podľa mien môže navrhnúť aspoň pätina prítomných poslancov,“ vysvetlil princíp Bujňák.
