Rusko interpretovalo vyjadrenia Merkelovej v jej rozhovore pre týždenník Die Zeit tak, že mierový plán z Minska bol uzavretý len preto, aby Ukrajina získala čas na zbrojenie a prípravu na vojnu s Ruskom, informovala tlačová agentúra DPA.
"Úprimne povedané, bolo to pre mňa absolútne nečakané. Je to sklamanie. Naozaj som neočakával, že niečo také budem počuť od bývalej nemeckej kancelárky," povedal Putin novinárom v kirgizskom hlavnom meste Biškek.
Minský mierový plán pre východnú Ukrajinu, ktorá je od začiatku bojov v roku 2014 pod ruským vplyvom, stanovil pre strany konfliktu ďalekosiahle záväzky, ktoré sa však neuplatnili.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj neskôr vyhlásil, že dohody dosiahnuté za sprostredkovania Nemecka a Francúzska nebude plniť. V dôsledku toho Putin nariadil 24. februára vpád ruských síl na územie Ukrajiny.
"Vždy som predpokladal, že vedenie Nemeckej spolkovej republiky sa k nám bude správať úprimne," povedal Putin. Podľa zhodnotenia DPA však už vtedy bolo jasné, že Nemecko je na strane Ukrajiny a podporuje ju.
"Stále sa mi však zdá, že vedenie Nemecka sa vždy úprimne snažilo nájsť riešenie na základe zásad, na ktorých sme sa dohodli a ktoré boli dosiahnuté okrem iného v rámci minského procesu," poznamenal ruský prezident.
Merkelová v zmienenom rozhovore zverejnenom vo štvrtok doslovne uviedla: "Minské dohody z roku 2014 boli pokusom poskytnúť Ukrajine čas. Tento čas krajina využila aj na to, aby sa stala silnejšou - ako môžeme dnes vidieť."
Podľa Merkelovej mohol Putin ľahko ovládnuť Ukrajinu už začiatkom roku 2015. "Veľmi pochybujem, že by štáty NATO vtedy mohli urobiť toľko, koľko robia teraz, aby pomohli Ukrajine," skonštatovala nemecká exkancelárka.
Merkelová, ktorá daný post zastávala v rokoch 2005-2021, však svoju podporu pre výstavbu nemecko-ruského plynovodu Nord Stream 2 neľutuje. Zákaz tohto projektu by totiž podľa jej slov "nebezpečne zhoršil" vzťahy Nemecka s Ruskom.
