Čo nás čaká?
„V januári o výške inflácie rozhodnú predovšetkým regulované ceny energií pre domácnosti. V prípade, že by štát netlmil ich rast, inflácia v januári by sa zrýchlila nad úroveň 30 %,“ tvrdí analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Spomaleniu rastu cien podľa neho prajú aj vysoké tohtoročné hodnoty, ktoré budú základom porovnania s tými budúcoročnými. „Inflácia tak najskôr zotrvá v dvojciferných hodnotách aj väčšinu budúceho roka a jej návrat pod 10 % očakávame až v jeho samotnom závere, od jesene.“
Na nízku infláciu zabudnime
Eva Sadovská, analytička WOOD & Company
Pri odhadoch dosiaľ visel najväčší otáznik nad cenami energií pre domácnosti. Dnes v tom máme trocha jasnejšie. Kým elektrina by nemala zdražieť, za plyn a teplo by sme si mali priplatiť v priemere 15 %. Hoci ide o nárast, nemal by byť až taký markantný, aký by bol bez zásahu štátu. Výrobcovia a obchodníci však vyššie ceny energií pociťujú rôznym spôsobom a ich prípadný nárast môžu preniesť aj do cien tovaru a služieb. Budúci rok tak na nízku infláciu, napr. okolo 2-percentného cieľa eurozóny, môžeme zabudnúť.
Mnohí balansujú nad priepasťou
Martin Halás, Inštitút pre výskum sociálno ekonomických rizík
Polovica Slovákov žije v domácnostiach s čistým príjmom do 700 € mesačne. Takáto domácnosť má výdavky na bývanie, energie, vodu 188 € mesačne. Avšak na potraviny je to iba 144 € mesačne, čiže 4,81 € na deň. Zvyšovanie v desiatkach percent je pre tieto domácnosti neprimerané, niekedy až likvidačné. Sú to všetko hraničné situácie a tieto domácnosti balansujú na hrane únosnosti. Akýkoľvek výpadok príjmu, aj dočasný, je pre ne neprijateľný.
