Veľká šanca pre Slovensko posunúť sa skokovo vpred. Plán obnovy je pre nás cesta, ako zvýšiť kvalitu života na úroveň EÚ. Zhodli sa na tom lídri počas nedávanej výročnej konferencie Plánu obnovy – Pokrok v čase krízy. Jej hlavnú myšlienku potvrdzujú aj slová predsedu vlády SR Eduarda Hegera a európskeho komisára pre hospodárstvo Paola Gentiloniho, ktorí hovorili najmä o dôležitosti spolupráce s Európskou komisiou a potrebe reforiem a investícií v oblastiach zdravotníctva, školstva či vedy, výskumu a inovácií.
„Po dlhých rokoch, keď malo Slovensko problémy s čerpaním financií z Európskej únie, prišla historická zmena a krajina sa vyšvihla pri využívaní peňazí z Plánu obnovy a odolnosti Slovenska medzi najlepšie štáty EÚ,“ poznamenal premiér Eduard Heger. Plán obnovy je podľa premiéra prevratný a historický, pričom Slovensko sa v čerpaní financií dostalo na čelo EÚ.
V niektorých kritériách pri tvorbe Plánu obnovy patrilo Slovensko medzi najlepšiu trojku EÚ a pri žiadostiach o platbu je medzi sedmičkou najrýchlejších štátov. Slovensko zaslalo do Bruselu už druhú žiadosť o platbu. Pre krajinu je v rámci Plánu obnovy alokovaných približne 6 miliárd eur.
Plán obnovy je veľmi silný nástroj, ktorý môže krajinu posunúť výrazne vpred. „Plán obnovy je dôležitou súčasťou mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti NextGenerationEU, predstavuje tiež príležitosť na prechod na zelenú ekonomiku, čo nám zásadne pomôže v boji proti klimatickým zmenám,“ zdôraznila generálna riaditeľka SG Recover Celíne Gauer.
Realizácia Plánu obnovy ako významného európskeho nástroja sa na Slovensku naplno rozbehla, čo dokazuje aj množstvo začatých projektov, investícií a reforiem. „Vďaka tlaku Európskej komisie sa na Slovensku podarilo realizovať také reformy, aké sme tu nemali už vyše desať rokov,“ povedala Lívia Vašáková, generálna riaditeľka sekcie Plánu obnovy na Úrade vlády SR.
Priority Plánu obnovy zohľadňujú kľúčové problémy ekonomiky a najdôležitejšie spoločenské výzvy. Boli vybraté na základe porovnania výsledkov Slovenska oproti priemeru EÚ, ako aj na základe spoločných európskych priorít. Vzdelávanie, veda, výskum a inovácie a zdravie patria k oblastiam, v ktorých Slovensko vo výsledkoch najviac zaostáva a Európska komisia v nich opakovanie odporúča zintenzívniť reformné úsilie.
Na to, aby sa vzdelávanie na Slovensku zlepšilo, nestačia len investície. Treba pokračovať v začatých reformách, ako napríklad v reforme riadenia vysokých škôl a naplno rozbehnúť kurikulárnu reformu. Pre rozvoj vedy, výskumu a inovácií sú potrebné talenty, jasné priority a napokon aj investície. „Slovensko má vážny problém s odlivom mozgov. Aby Slovensko mohlo byť úspešnou krajinou, z ktorej nebudú ľudia odchádzať, musíme sa v prvom rade sústrediť na budovanie tolerantnejšej spoločnosti,“ doplnil vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Vladimír Šucha.
Efektívna verejná správa a digitalizácia sú dôležitými faktormi, ktoré ovplyvňujú podnikateľské prostredie a kvalitu života. Zelená ekonomika podporí environmentálnu udržateľnosť, kvalitu života a prispeje k rozvoju zelených inovácií ako jedného zo zdrojov hospodárskeho rastu. Investície do zelenej transformácie sú nevyhnutnosťou. Energetickej kríze by sa v budúcnosti dalo predchádzať lepším využitím obnoviteľných zdrojov energie, ktoré na Slovensku máme. Aj preto je až 43 % financií z Plánu obnovy nasmerovaných na reformy a investície súvisiace so zelenou ekonomikou.
