Dopriali ste neskôr bohaté Vianoce svojmu synovi Adamovi?
Adam sa narodil už po revolúcii, zrazu bolo všetkého dostatok, ba až prebytok. Niekedy som mala pocit, že to všetci preháňame s darčekmi pre deti. Keď sa otvorili hranice, cestovali sme do Rakúska a tam sme nevedeli, čo skôr kúpiť, toľko tovaru tam bolo! S odstupom času sa na to dívam s výčitkou, na čo to bolo dobré… Ale bol to ošiaľ, pamätám si, že celkovo som vtedy mala plno vecí, šiat, ktoré som nemohla všetky využiť. Ale po čase som sa v darčekoch umiernila (úsmev).
Ste z generácie, ktorá zažili ešte Vianoce, keď sa čakalo v radoch na mandarínky, pomaranče aj banány. Stáli ste aj vy hodiny pred zelovocom?
Čoby nie! Tropické ovocie alebo napríklad arašidy – to nebývalo počas roka v obchodoch. Čakali sme poctivo v mrazoch, veď vtedy boli iné, vážne zimy! Stáli sme a mrzli, po nejakej polhodine prišiel súrodenec a vystriedal nás, potom zas ďalší z rodiny. Lebo zima bola obrovská a bundičky tenké, kdežeby z takých termo materiálov ako dnes! Triasli sme sa ako osiky, ale vydržali sme (smiech).
Dnes už váš syn v rade na ovocie stáť nemusí, zapriahnete ho aspoň do príprav?
Kedysi to bolo tak, že nás mama odmalička zapriahala do varenia. Ale zakaždým sme so sestrou len pripravovali a mama varila. Boli sme také „pripravovačky“. Keď som neskôr prišla do Bratislavy, tak som nevedela ani slepačiu polievku celkom dokončiť. Lebo vždy som mala na starosti čistenie zeleniny a potom som rýchlo ubzikla z kuchyne. Dnes je to viac-menej na mne, moji chlapi – ani manžel, ani syn – nie sú veľmi do varenia, aj keď občas vypomôžu. Zato môj vychýrený majonézový šalát si nevedia vynachváliť! Robím taký ten poctivý, pre niekoho nezdravý, nedávam doň žiadne náhrady v podobe jogurtu a podobne. Myslím si, že raz za rok to neuškodí.
Patríte medzi gazdinky, ktoré už týždne pred sviatkami vypekajú koláče?
Bez koláčov a zákuskov by to neboli pravé Vianoce! Pamätám si, ako moja mama so susedkou spoločne vždy u nej alebo u nás vypekali niekoľko druhov koláčov a potom si to vzájomne podelili. Ja pečiem už dnes menej, každý máme svoje obľúbené koláče – napríklad makovník, nugátové rezy, nesmú chýbať medové a žĺtkové rezy, orechové košíčky. No a, samozrejme, linecké koláčiky a medovníčky. Väčšinou pečiem klasické koláče, podľa starých, overených receptov. Dnes už je to jednoduché, máme všelijaké roboty, ale kedysi sme cesto a krémy miešali ručne a to teda bolo namáhavé! To sme miešali, miešali a miešali, ruka nám išla odpadnúť, ale stále to bolo málo… (smiech)
