Spomínate si na Vianoce, ktoré boli pre vás niečím výnimočné?
Boli to asi tie, keď bol môj starší brat na vojne v Čechách. Nemal prísť na sviatky domov, o tom mohli bažanti v kasárňach len snívať. Ale stalo sa, že sme s mamou a s o štyri roky mladšou sestrou už začali večerať, no bez brata bolo za stolom smutno. A zrazu sa medzi dvermi objavil vystrihaný vojačik. Napokon mu nečakane dali „opušťák“ a pricestoval cez celú republiku až domov do Stropkova. Dodnes ma táto scéna dojme, keď si na to spomeniem.
Ako ste prežívali Vianoce v Stropkove? Predsa len, každý kút Slovenska má svoje tradície, ktoré sa líšia vianočnými zvykmi. Aké sú tie vaše východniarske?
Predovšetkým, keď som bola dieťa, tak mi adventný čas, čakanie na Vianoce, ubiehal veľmi pomaličky. Tešili sme sa so súrodencami, veď každý chcel nejaké darčeky. Štedrý deň máme celý život rovnako tradičný. Celý deň sa postíme a večeru začíname modlitbou a medovým krížikom na čelo od mamy. Nasledujú oplátky s medom, orechmi… Naše tradičné menu pozostáva z kyslej polievky s hubami a rezancami, ktorá sa robí v určitom pomere vody a kapustovej šťavy (juchy). Na prvý pohľad vyzerá ako slepačia, ale je kyslá a pripravujeme ju len na Vianoce.
Druhý chod je hubová omáčka - mačanka, pripravená na podobnom kyslom základe, ale so smotanou. Jedáva sa so sladkým kysnutým koláčom, ktorý sa do nej namáča. Odtiaľ pochádza asi ten názov. Tretím chodom je kapor na masle s majonézovým šalátom. Nakoniec sa podávajú makové bobáľky, ale to už naozaj len symbolicky ochutnáme. Mimochodom, môj manžel neskôr preniesol do rodinných tradícií k oplátkam s medom aj cesnak, ten sme dovtedy v tejto kombinácii nejedávali.
Spievali ste aj koledy?
To nie, väčšinou sme si púšťali z kazeťáka vianočné pesničky. Doteraz to mám ako tradíciu, že pri varení počúvam rádio. Po domoch v tých časoch chodili spievať koledníci s husľami, vždy dostali za kalíštek, aj čosi malé na zahryznutie. So sestrou sme však robili doma vianočné divadelné predstavenia. Vymysleli sme si program na Štedrý večer, vyrobili sme si vstupenky a predávali sme ich. Sestra bola moderátorka, ja som spievala – švihadlo nahradilo mikrofón. Niekoľkokrát sme sa prezliekali, hrali rôzne scénky. Mama mala z Ameriky nádherné tylové šaty, obuli sme si jej topánky s vysokými opätkami, na krk navliekli korále a boli sme za hviezdy. (smiech)
K Vianociam patria rozprávky – klasické či moderné. Ktorá je vaša najobľúbenejšia?
Rozprávky dodnes milujem! Sledovali sme ich vždy pri zdobení stromčeka a potom po štedrovečernej večeri. Mojou topkou je animovaný rozprávkový seriál Viktora Kubala o dvoch kocúroch - Puf a Muf. Mám rada kreslené rozprávky, ale nedám si ujsť ani Snehulienku, Popolušku či Mrázika, z toho viem naspamäť takmer všetky pasáže! (smiech) Ale na Vianoce nesmú chýbať ani také filmy ako Rysavá jalovica alebo Ženský zákon, Pelíšky…
Aký darček Beate Dubasovej zmenil život? Čo je pre speváčku ideálny spôsob na strávenie sviatkov? Pomáha jej rodina s prípravami vianočných jedál? Čítajte Nový Čas Nedeľa!
