Jasne stanovené inštrukcie poslednej rozlúčky
Prívrženci tohto hnutia považujú smrť človeka za normálnu, avšak nevnímajú to ako čas na hlučnú zábavu. Uvádzajú: „Ak niekto zomrie, nedokáže nič vnímať ani si nič neuvedomuje. Bez ohľadu na to, z akého národa alebo kultúry pochádzame, veríme tomu, čo o stave mŕtvych učí Biblia. Preto sa vyhýbame zvykom, ktoré sú založené na predstave, že človek po smrti žije ďalej v nejakej inej forme a môže zasahovať do života ľudí. K takým zvykom patria napríklad bdenie pri mŕtvom, okázalé pohrebné obrady, obrady pri výročí úmrtia, obete za mŕtvych, prihováranie sa a predkladanie prosieb mŕtvemu a vdovské či vdovecké rituály.“
Smútok sa podľa tohto učenia nemá prejavovať extrémnym spôsobom. „Podľa Biblie by sme sa mali správať skromne a neokázalo. Pohreb by nemal byť príležitosťou na ukazovanie svojho spoločenského postavenia alebo ekonomickej situácie. Preto neusporadúvame honosné pohreby s cieľom upútať pozornosť alebo zabaviť, ani sa nesnažíme prítomných ohromiť prehnane drahou truhlou či extravagantným oblečením.“
