Do malebnej dedinky Oberndorf prišiel v roku 1817 mladý kňaz Joseph Mohr. Ešte rok predtým napísal v Mariapfarr, rodnom meste svojho otca a mieste, kde pôsobil ako pomocný kňaz, krásnu báseň. Bolo to krátko po Napoleonských vojnách a pár zvučných veršov na pamiatku krehkého mieru nazval „Stille Nacht“, teda Tichá noc.
Nová koleda
Nevie sa presne, čo pomklo mladého kňaza, aby dal báseň zhudobniť, avšak známy príbeh hovorí, že za to môžu myši. Tie mali prehrýzť mechy organa a hrozilo, že najkrajšie sviatky budú v roku 1818 tiché. Iná verzia hovorí, že kostolný orgán poškodili záplavy. Isté však je, že Mohr sa ešte na Štedrý deň vydal za Franzom Xaverom Gruberom, učiteľom a organistom z neďalekej obce Arnsdorf, a poprosil ho, aby k jeho básni Tichá noc skomponoval melódiu a gitarový sprievod.
Z Rakúska až do USA
Dielo vyšlo dokonale a dvojica ho odprezentovala ešte v ten deň na polnočnej omši. Mohla však zostať naveky v zabudnutí, ak by v ten deň nebol na omši účastný aj Karl Mauracher, staviteľ organov, ktorý sa staral aj o ten v kostole v Oberndorfe. Do piesne sa okamžite zamiloval. Poprosil autorov, či si ju môže vziať so sebou domov do Zillertalu v Tirolsku.
Odtiaľ si ju so sebou odniesli dve rodiny putovných spevákov Strasserovci a Rainerovci, ktorí ju zaradili do svojich vystúpení. Pieseň vraj očarila aj samotného rakúskeho cisára Františka Jozefa I. či pruského kráľa Fridricha Williama IV. Tichá noc sa pomaličky šírila a prekladala do rôznych jazykov Európy a keď v roku 1839 spevácka rodina Rainerovcov obchádzala so svojím vianočným turné Nový svet, dostala sa aj do USA.
