Plamienka zimná, uvádzaná aj ako zamatovohlúbiková (Flammulina velutipes), rastie na kmeňoch listnatých stromov, najmä topoľov a vŕb, preto sa s ňou stretneme najčastejšie v lužných lesoch od októbra do marca. Trsy plodníc sa vytvárajú po prvých mrazoch, pred ktorými ich chráni sliz a v bunkách špeciálna „nemrznúca kvapalina“.
Zbierajú sa iba medovo zafarbené (staršie až gaštanovohnedé) klobúčiky s priemerom do 8 cm. V zime si plamienku nemôžeme zameniť so žiadnou hubou. Opatrní musíme byť na konci jesene, keď na dreve ešte môže rásť smrteľne jedovatá kapucňovka okrovohnedastá (Galerina marginata) s toxínom podobným muchotrávke zelenej. Plamienku od nej bezpečne rozoznáme podľa tmavého, zamatového hlúbika.
Chutná i liečivá
Plamienka je chutná huba. Nevábny sliz odstránime povarením v slanej vode. Hubárski fajnšmekri využijú plamienky pri príprave smotanovej omáčky, rybacej alebo slepačej polievky, pričom ich odporúčajú vopred podusiť na masti. Z plamienok môžeme pripraviť aj chutný perkelt, prívarok alebo rizoto.
Plamienka pod názvom enokitake sa teší veľkej obľube v Japonsku, kde sa pestuje i umelo. Nevyužívajú ju iba v kuchyni, ale flamulín a ďalšie látky, ktoré obsahuje, majú protinádorové a diabetické účinky. Už celé stáročia sa uplatňuje v čínskej ľudovej medicíne pri liečbe zápalov, alergií, astmy, pečene, pankreasu, podporuje imunitný systém a dokáže potlačiť baktériu Helicobacter pylori, ktorá je príčinou vzniku žalúdočných vredov. Liečivú tinktúru z plamienky vylúhovanej v 40-percentnom alkohole dnes dostaneme v špecializovaných predajniach.
