Tridsiate výročie pripadá zhodou okolností na deň, keď aj v priamom prenose na webe rtvs.sk spoznáme Športovca roka 2022.
Posledný decembrový deň 1992 federálny štát zanikol a od 1. januára 1993 sa na medzinárodnej scéne prezentovali samostatne Česká republika a Slovenská republika. SOV bol na Ministerstve vnútra SR zaregistrovaný 20. januára 1993. Následne pod vedením svojho prvého predsedu, člena Medzinárodného olympijského výboru (MOV) Vladimíra Černušáka, rozbehol prvé kroky. Do premiéry výpravy samostatnej Slovenskej republiky pod piatimi kruhmi na ZOH 1994 v Lillehammeri vtedy zostával rok aj niečo.
Kým však SOV mohol premiérovo vyslať svoju výpravu na olympiádu, musel získať uznanie zo strany MOV ako Národný olympijský výbor Slovenskej republiky. Provizórne mu ho udelila exekutíva MOV 16. marca 1993 v Atlante a plnoprávne 101. zasadnutie MOV 24. septembra 1993 v Monte Carle.
Významný právny krok, ktorý zakotvil pôsobenie SOV, bolo prijatie Zákona č. 226/1994 Z. z. o používaní a ochrane olympijskej symboliky a o Slovenskom olympijskom výbore. Národná rada SR ho schválila 18. augusta 1994.
Základy položila Olympijská spoločnosť Slovenska
Treba povedať, že SOV nezačal svoje pôsobenie na zelenej lúke. Už od 6. apríla 1990 totiž pod vedením Márie Mračnovej pôsobila Olympijská spoločnosť Slovenska (OSS), ktorá si dala do vienka snahu rozvíjať olympizmus u nás. Snažila sa etablovať pod názvom Slovenský olympijský výbor (krátko sa tak aj nazývala), ale to narazilo na tvrdý odpor z Prahy aj na Olympijskú chartu, ktorá v jednom štáte pripúšťa existenciu len jedného národného olympijského výboru.
Zo strany ľudí v Československom olympijskom výbore (ČSOV) Slováci pre tieto snahy čelili obvineniam z rozbíjačstva, ale konflikty sa napokon utriasli a olympijské hnutie na Slovensku si úspešne hľadalo nové cesty. „Diskusie nakoniec vyústili do pochopenia nášho snaženia. OSS bola prijatá do radov ČSOV, čo bolo veľké víťazstvo,“ uviedla Mračnová v knižke „Naše olympijské začiatky“.
Z iniciatívy OSS v Trnave v roku 1991 vznikla celoslovenská olympiáda detí a mládeže, ktorá sa zakrátko transformovala na medzinárodnú s názvom Kalokagatia. V rámci OSS ešte počas existencie spoločného štátu vznikli predchodcovia súčasnej Slovenskej olympijskej akadémie (SOA) aj Klubu fair play (KFP) SOŠV (v roku 1999 získal ako vôbec prvý národný klub fair play v Európe za svoju činnosť Čestné uznanie Európskeho hnutia fair play). Takisto sa rozvinuli aj environmentálne aktivity. Tieto a ďalšie činnosti postupne plynulo prešli pod kuratelu Slovenského olympijského výboru, do ktorého štruktúr sa OSS po naplnení svojho poslania včlenila vo februári 1995.
Nie je žiadna hanba priznať, že vďaka mnohostranným tzv. olympijským aktivitám, čiže činnostiam spojenými so šírením olympizmu, si novovzniknutý SOV získal dobré medzinárodné meno a uznanie ešte pred vyslaním našich prvých olympijských výprav a pred prvými olympijskými úspechmi našich športovcov.
Významná úloha olympijských klubov aj Nadácie SOŠV
Už v roku 1991 v Bratislave vznikol prvý regionálny olympijský klub, združujúci priaznivcov olympizmu, nielen úspešných olympionikov – na rozdiel od „elitárskeho“ Československého klubu olympionikov v Prahe. Ďalšie regionálne kluby postupne vznikali v rôznych miestach Slovenska. Už krátko po metropole ich založili aj v Prievidzi, Košiciach, Liptovskom Mikuláši, Banskej Bystrici, Prešove, Vysokých Tatrách a v Lučenci.
Kluby sa stali sa takpovediac predĺženými rukami SOV, resp. SOŠV. Ich súčasný počet prekročil štvrťstovku! V regiónoch boli a sú spoluorganizátormi množstva aktivít v rámci projektov SOV/SOŠV, vrátane osláv Olympijského dňa, realizácie Olympijského odznaku všestrannosti, v minulosti Dní športu, resp. Týždňa športu, celoslovenských štafiet s posolstvom k OH 2004 v Aténach a k OH 2012 v Londýne, aj Olympijských festivalov detí a mládeže.
S postupným rozvojom olympijského hnutia na Slovensku SOV v roku 2002 zriadil Nadáciu Slovenského olympijského výboru. Tá síce v neskoršom období dlhšie zápasila s pasivitou (takisto ako Slovenská asociácia olympionikov), ale v posledných rokoch vyvíja významné aktivity v rámci projektov „Ukáž sa!“, Olympijské srdce pre seniorov, Olympijská kvapka krvi a ďalších.
Činnosť SOŠV by sa nezaobišla ani bez partnerov. Exkluzívnym partnerom SOŠV je národná lotériová spoločnosť TIPOS, generálnymi partnermi sú 4F a Toyota, hlavnými partnermi BILLA, CZ Slovakia a ALLIANZ, partnermi Matador a STRABAG.
Organizácia zimného EYOD aj letného EYOF, dvakrát kandidatúra na ZOH
V roku 1994 SOV odsúhlasil kandidatúru regiónu Poprad-Tatry na usporiadanie zimných olympijských hier (ZOH) 2002 a bol nápomocný v celom kandidátskom procese. Ešte významnejšie a všestranne SOV podporoval ďalšiu olympijskú kandidatúru Popradu-Tatier na ZOH 2006. SOV participoval aj na príprave kandidatúry poľského Krakova na ZOH 2022, pretože v jeho projekte sa zjazdárske súťaže plánovali do Jasnej.
V rámci podpory kandidátskeho procesu na ZOH 2006 SOV zorganizoval v roku 1999 v regióne Poprad-Tatry zimné IV. európske olympijské dni mládeže (EYOD). Dlho to bolo najrozsiahlejšie a najvýznamnejšie medzinárodné olympijské podujatie na Slovensku. Rozmerom ho prevýšil až XVI. letný Európsky olympijský festival mládeže (EYOF), ktorý sa v júli 2022 uskutočnil v Banskej Bystrici a stal sa najrozsiahlejším multišportovým podujatím v histórii Slovenska.
V roku 1998 Bratislava hostila seminár šéfov misií a generálnych sekretárov NOV Európy, ktorého súčasťou bolo aj zasadnutie výkonného výboru EOV. Exekutíva EOV sa v Bratislave znovu zišla v roku 2016. Už o rok skôr sa v našej metropole uskutočnilo Európske fórum športovcov. Ďalší seminár šéfov misií a generálnych sekretárov NOV Európy na Slovensku bol v roku 2021 v Šamoríne, vzhľadom na pandémiu nového koronavírusu v hybridnej podobe.
Konečne reprezentatívne priestory múzea
Prvých desať rokov svojej existencie sídlil SOV v prístavbe Dome športu na Junáckej ulici v Bratislave. Od 24. septembra 2002 takmer 19 rokov sídlil vo svojej vlastnej budove – v Slovenskom olympijskom dome – na Kukučínovej ulici 26 v Bratislave.
Komplexná rekonštrukcia Domu športu však 1. júla 2021 umožnila návrat už strešnej organizácie pod názvom Slovenský olympijský a športový výbor (SOŠV) do Domu športu. Vo výškovej budove má SOŠV sídlo na dvoch horných poschodiach.
Na prízemí Domu športu vlani vznikla Výstavná sieň prof. Vladimíra Černušáka. Vďaka tomu Slovenské olympijské a športové múzeum, dovtedy nútené vystavovať svoje pozoruhodné zbierky v cudzích priestoroch, konečne získalo vlastné reprezentatívne výstavné priestory. V priebehu tohto roka ich začala významne navštevovať verejnosť, predovšetkým školská mládež.
SOV aj SOŠV sa dlhodobo starajú o budovanie a zachovávanie olympijského a športového dedičstva. Samozrejme, osobitné miesto pri tom majú Slovenské olympijské a športové múzeum, Slovenská olympijská akadémia a mediálne oddelenie SOŠV. Súčasťou týchto aktivít však bolo okrem iného aj zriadenie Národného pamätníka olympionikov, ktorý je na Národnom cintoríne v Martine od októbra 2014. Takisto tam patrí aj dlhodobý projekt Virtuálnej siene slávy olympionikov zo Slovenska, ktorý sa priebežne realizuje od roku 2019. Jeho súčasťou sú videoprofily olympijských medailistov zo Slovenska počnúc od uhorskej éry.
