Bolesť nevnímali
Keď sa Otto vyhrabal, len vypleštil oči. „Pravé predkolenie som mal zlomené a nohu som mal neprirodzene vyosenú. Zafixoval som si ju pomocou čakanov a začal sa plaziť k Dušanovi. Našťastie mi lavína nestrhla batoh, čakany ani mačky,“ povedal s tým, že keď sa doplazil k Dušanovi, zistil, že kamarát ma zlomeninu ľavej nohy. Nadopovaní adrenalínom spočiatku bolesť veľmi nevnímali, no museli prekonať 300 výškových metrov.
„Neplazili sme sa celý čas, museli sme aj liezť. Bol som plný adrenalínu, tá noha ma nebolela. Myslel som iba na to, že to musíme dokázať. Neskôr nás začala zmáhať únava a zima,“ dodal. Cesta jednému trvala štyri a druhému päť hodín.
„Dušan išiel ako prvý, musel sa preto presekávať aj cez sneh a nezostávalo mu nič iné, iba sa postaviť. Tým si však zhoršil nohu tak, že si spôsobil otvorenú zlomeninu. Na vrchole prepadu uviazal lano a ním mi pomohol pri výstupe. Keď som sa dostal k Dušanovi do sedla, povedal mi, že ho náhodou objavil brigádnik z chaty, ktorý už zlyžoval na chatu a privolal horskú záchrannú službu. Že po nás idú a sme zachránení,“ doplnil Otto. Zalial ho opojný mix emócií. Od úľavy a radosti až po nadšenie.
