Tento rok je to už dvadsiaty štvrtý betlehem, vždy ho však niečo prekvapí - príroda, ľudia a niekedy prekvapí Petras i sám seba. Na veľké snehové dielo už našťastie nie je sám.
Tradícia so stavaním betlehemu siaha do roku 1998. „Spred chaty sme odpratávali sneh a kopa neúrekom rástla. Akosi prirodzene vyplynulo, že z nej urobíme vianočný betlehem. Brat vyrezával z dreva sochy, tak som mu navrhol, nech to skúsi v snehu. Keď to bolo hotové, a bol to naozaj pekný betlehem, tak sme si povedali, že si k nemu pozveme blízkych priateľov,“ spomína Petras. Vtedy mal betlehem výšku jeden a pol metra, ten dnešný má skoro štyri metre.
Nečakaná pomoc
Chatár priznáva, že najťažšie je nazbierať a navrstviť kopu snehu. „Tých skoro 40-tisíc lopát znamená desiatky až stovky nachodených kilometrov. Dnes by som to bez pomocníkov už ani nezvládol. Mám dvoch stabilných, nosiča Olivera (28) a kamaráta Ivana (75), ktorí sem chodia denne na šesť až sedem hodín pomáhať,“ vraví. My sme stretli aj ďalších pomocníkov. Rodina z Bratislavy prišla do Tatier na výlet.
„Poobede sme sa vybrali na Rainerovu chatu a stretli sme tu chlapov, ako nosia sneh na veľkú kopu. Prišla aj Janka, chatárka zo Zamkovského chaty, a keď sa zvítala s pánom Petrasom a videla jeho obviazané ruky, padla otázka, či nepotrebuje pomoc. S manželom Andrejom (38) sme sa na seba pozreli a súčasne sme pomoc prisľúbili,“ prezradila Erika (37) s tým, že sneh pomáhali nosiť aj dcéry Valentínka (9) a Viktorka (12). Petras čaká, kým sneh vymrzne, do Vianoc však betlehem hotový bude: „Ustrážime ho až do 6. januára, keď napoludnie prídu koledníci aj s hudbou z Lendaku.“
