Mäsiari aj kávičkári
Julova stará mama Hedviga vyrastala na Vysokej ulici. Tínedžerské roky však prežila na miestach dnešného Námestia Nežnej revolúcie a Námestia SNP. V roku 1899 sa vydala za Gyulu Szatinszkého, veľkopodnikateľa s mäsovými výrobkami, s ktorým mala 8 detí, medzi nimi aj Julovho otca Bélu. Na chvíľu sa odsťahovala do Senca, no po manželovej smrti v roku 1924 sa do Bratislavy vrátila.
„Neďaleko miesta, kde ako malé dievča s rodičmi a so súrodencami bývala, si otvorila kaviareň. Nemožno pochybovať o tom, že si splnila túžbu, ktorú začala napĺňať už ako žena v strednom veku. Žiaľ, majiteľkou kaviarne bola len krátko, pretože predčasne zomrela v roku 1927 ako 46-ročná. Budova kaviarne už dnes nestojí, na jej mieste bola v 30. rokoch postavená známa výšková budova Manderlák,“ hovorí Hrivňák o fascinujúcej rodinnej histórii Jula Satinského. V rámci dohody s developerom však rodina Szatinszkých dostala priestor pre svoju kaviareň (neskôr vývarovňu) v pasáži. Jej majiteľom a prevádzkovateľom bol až do znárodnenia Julov otec Béla.
Viacjazyčnosť
O prarodičoch sa tak Julo dozvedal len z rozprávania otca. Mohol si tak len predstavovať mäsiarske a kaviarenské dejiny svojich rodičov. „V neposlednom rade Julovi predkovia reprezentujú viacjazyčnosť, prepojenie troch bratislavských etník - slovenského, maďarského a nemeckého,“ pripomína Hrivňák. Z výsledku jeho bádania je nadšená aj Julova dcéra Lucia Molnár Satinská.
