Na telegrame to uviedla bieloruská nezávislá monitorovacia skupina Belaruski Hajun. Zároveň upozornila, že množstvo techniky, ktoré je v súčasnosti presúvané do pohraničnej oblasti, je malé a nestačí na útočné akcie. Ruské ozbrojené sily podľa monitorovacej skupiny presúvajú zo severnej a centrálnej časti Bieloruska smerom na juh napríklad tanky a nákladné autá alebo bojové vozidlá pechoty. Belaruski Hajun ich napočítal desiatky.
V súčasnosti sú podľa neho možno dve vysvetlenia: Buď Rusko začína presúvať techniku z výcvikových priestorov na severe a v strede Bieloruska do pohraničia, alebo ju preváža na ďalšie spoločné vojenské cvičenie s bieloruskými ozbrojenými silami.
Ukrajina sa už 300 dní bráni ruskej vojenskej agresii, pričom režim bieloruského autoritárskeho vodcu Alexandra Lukašenka na začiatku invázie poskytol bieloruské územie ruským vojakom k útoku na Kyjev. V súčasnosti Rusom umožňuje podnikať z bieloruského územia vzdušné útoky na Ukrajinu a ruskú inváziu podporuje materiálne. Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok s Lukašenkom rokoval v Minsku a okrem iného sa ho podľa tajomníka ukrajinskej bezpečnostnej rady Oleksija Danilova pokúšal prinútiť, aby sa pripojil k jeho vojnovému ťaženiu.
Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov uviedol, že Rusko by mohlo pripraviť útočné sily na začatie novej ofenzívy na Ukrajinu a zároveň vyjadril nádej, že sa k nim bieloruské jednotky nepridajú. Reznikov ďalej v ukrajinskej televízii povedal, že zatiaľ nie sú dôkazy o tom, že by Moskva už začala v Bielorusku zhromažďovať bojové sily k ofenzíve, alebo že by sa Minsk chystal zapojiť do vojenskej agresie, napísala agentúra Reuters.
Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) v reakcii na Putinovu návštevu v Minsku vo svojej analýze napísal, že šéfovi Kremľa sa zrejme opäť nepodarilo presvedčiť Lukašenka, aby sa do vojenskej agresie voči susednej krajine priamo zapojil.
