Kyvadlová lanová dráha bola totiž v tom čase svetovou raritou. Prestala premávať až na jeseň roku 1999, pretože už nespĺňala technologické štandardy.
Myšlienka vybudovať lanovku na niektorý z tatranských štítov vznikla už na prelome 19. a 20. storočia. V hre boli Rysy, Gerlachovský, Ľadový či Slavkovský štít. Nakoniec zvíťazil Lomnický štít. Veľkú zásluhu na tom má Juraj Országh, vtedajší riaditeľ Štátnych kúpeľov v Tatranskej Lomnici. Jeho myšlienku podporilo Krajinské zastupiteľstvo Slovenskej krajiny, ktoré rozhodlo uznesením číslo 112 o vybudovaní visutej lanovej dráhy dňa 22. decembra 1932.
Stavali ju v extrémnych podmienkach
O päť rokov neskôr začala svoju púť. Pri jej výstavbe bol použitý svetový patent - vyrovnávacie zariadenie na behúni vozňa, ktoré rozdeľovalo hmotnosť a ťah lán, aby ťahali kabíny rovnako. Na energetické napájanie sa využívala bývalá vicinálna železnica a 6 000-voltové vedenie viedlo až na Skalnaté pleso.
