Spomínaný druh osy patrí do podčeľade jazlivkovitých (Eumeninae), medzi ktoré patria u nás žijúce jazlivky a hrnčiarky. Spomínaný druh osy dostal vedecký názov Anterhynchium gibbifrons, ktorý pritom nemá český ekvivalent. Samce tejto osy majú na penise výrazné ostne, ktoré samce iných druhov ôs používajú na to, aby sa pri kopulácii udržali na samici. Ale tento druh používa ostne aj na bodanie pri napadnutí predátorom. A bodnúť vie aj človeka napríklad do ruky, ktorá samca uchopí.
Autori pozorovania Misaki Tsudžjiová a Šindži Sugjura z Univerzity v Kobe dostali bodnutie do ruky. A tak začali skúmať, či sa samce tejto osy bránia takto aj pred inými predátormi. Preto samca umiestnili do terária s japonskou rosničkou (Dryophytes japonica) a čakali, čo sa bude diať.
Keď rosničky otvorili papuľu, aby prehltli osy, hmyz reagoval tak, že žabu hrýzol a bodal pohlavnými tŕňmi. Väčšina obranných snáh však bola márna, pretože takmer šesťdesiatpäť percent jedincov bolo nakoniec rosničkou zožratých. V tridsaťpäť percentách prípadov ale rosničky vypľuli bojujúce osy a nechali ich byť. Keď boli použití samce ôs bez genitálnych tŕňov, rosničky zožrali takmer deväťdesiat percent jedincov.
„Preto sa zdá, že tŕne samčích genitálií hrajú rolu v obrazne pred prehltnutím rosničkou,“ myslia autori, ktorých štúdiu publikoval vedecký časopis Current Biology.