Slavo Kalný bol autorom viacerých kníh literatúry faktu, rozhlasových hier, dramatických pásiem či poviedok. Vyšlo mu tiež niekoľko kníh reportáží. Bol držiteľom viacerých ocenení, napríklad medzinárodnej ceny E. E. Kischa či Ceny V. Zamarovského.
Jaroslav (Slavo) Kalný sa narodil 27. apríla 1929 vo Veľkom Rovnom. V rokoch 1940 - 1949 študoval na gymnáziách v Trenčíne a Skalici, kde zmaturoval. V mladosti aktívne hrával stolný tenis a futbal. Po maturite si vybral právo, ktoré ho však nebavilo, a tak po vzniku Katedry žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ktorú práve otvárali, prešiel v roku 1952 na žurnalistiku.
V roku 1956 patril spolu s Richardom Blechom, Jánom Kmeťom a Jurajom Verešom medzi prvých štyroch absolventov katedry žurnalistiky. Ako novinár začínal v denníku Smena, v ktorej robil od roku 1954. Najskôr v nej praxoval, potom sa stal reportérom a neskôr v rokoch 1965 - 1968 bol jej šéfredaktorom.
Vo svojich reportážach prinášal dokument svojich čias. Napríklad v knihe Cigánsky plač a smiech (1960) ponúkol pohľad do rómskych osád a chatrčí. Jedinečná bola táto kniha aj tým, že rómsku problematiku po prvý raz spracoval nie etnograf, ale novinár.
Po invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968 nastúpila normalizácia, ktorá negatívne ovplyvnila renomovaného reportéra. S mnohými obmedzeniami ho prijali za redaktora Československého rozhlasu v Bratislave, kde začal pracovať od roku 1970. Nemohol však písať úvahy ani komentáre, nesmel sa podpisovať vlastným menom, mal zákaz vystupovať pred mikrofónom.
