Vyplýva to zo štúdie odborníka na zdravotníctvo Petra Pažitného, ktorý zisťoval, koľko životov by sa dalo zachrániť, ak by Slovensko počas pandémie postupovalo tak, ako najlepšie krajiny EÚ27. Z jeho prepočtov vyšlo, že by to mohlo byť zhruba od 12-tisíc do niečo vyše 21-tisíc ľudských životov. „Pri pohľade na vývoj nadúmrtnosti v SR možno manažment pandémie prehlásiť za nezvládnutý,“ uvádza sa v štúdii. Na vrchole vlny bolo dokonca až 26 786 nadúmrtí.
V druhej vlne pandémie zaznamenalo Portugalsko podobne ako Slovensko vysoký počet úmrtí v súvislosti s ochorením COVID-19. O rok neskôr, teda počas tretej vlny, bola situácia na Slovensku podľa Pažitného viac-menej rovnaká. Počet infikovaných a aj obetí bol stále vysoký. Naopak, v Portugalsku napriek vysokým číslam infikovaných počet úmrtí na COVID-19 narástol len mierne. Zásadným rozdielom bola podľa odborníka miera zaočkovanosti. Kým na Slovensku sa zaočkovalo 51 % obyvateľstva, tak v Portugalsku 86 %.
Z výsledkov sa tiež ukázalo, že kľúčovými faktormi zlepšujúcimi prognózu prežitia boli kontakt so všeobecným lekárom do 14 dní po potvrdení COVID-19, predpis vybraných liekov z ATC skupín, ktoré vychádzali z odporúčaní určených lekárom, očkovanie a predošlé prekonanie infekcie koronavírusu. Naopak, za rizikové faktory možno podľa Pažitného považovať prítomnosť inej závažnej diagnózy, ako onkologickí pacienti, pacienti s chronickým renálnym zlyhávaním a pacienti s primárnou pľúcnou hypertenziou, ďalej zvyšujúci sa vek pacienta, návštevu pohotovosti už v kritickom stave a tiež náhodný predpis antibiotík, ktoré neboli v odporúčaniach.
