Muskov príspevok sa evidentne týkal protestov, ktoré sa začali v Iráne aj inde vo svete po septembrovej smrti 22-ročnej Iránky kurdského pôvodu Mahdsy Amíníovej v policajnej väzbe. Mravnostná polícia ju zatkla za údajné porušenie prísnych pravidiel obliekania pre ženy v krajine.
Iránsky režim začal tvrdo zasahovať proti protestujúcim a zatkol už okolo 14.000 ľudí, uviedla OSN. Podľa ľudskoprávnej organizácie Iran Human Rights (IHR) so sídlom v Nórsku už iránske bezpečnostné sily zabili pri zásahoch 469 protestujúcich.
Tamojšie úrady tiež obmedzili prístup k sociálnej sieti Instagram a k aplikácii WhatsApp, čo boli do tejto jesene posledné nefiltrované služby sociálnych médií v krajine. Potom zarazili aj aplikácie ako Google Play Store a tiež virtuálne súkromné siete (VPN), ktorými sa dajú obísť miestne obmedzenia v prístupe.
Iránci dlho využívali VPN na získanie prístupu na siete blokované iránskymi úradmi. Dokonca aj iránski vládni predstavitelia vrátane ministra zahraničných vecí pritom majú účty na Twitteri, hoci je táto sociálna sieť v krajine blokovaná.
