Výšková budova má podľa jeho slov funkciu rôznych foriem bývania a vedľa stojaca budova, zobrazená na modeli, má funkciu kongresového centra. „Uvažovaná zmena funkcie z administratívnej na rezidenčnú reflektuje tvorbu mesta krátkych vzdialeností tým, že posilňuje funkciu bývania v prostredí, v ktorom je dostatok funkcií občianskej vybavenosti,“ uviedol hovorca.
Vyššia, než je povolené?
Magistrát o plánoch developera vie, no k ďalšej obrovskej budove predostrel svoje pripomienky. „Uvedený zámer predložil developer v rámci výzvy na zmenu územného plánu v prospech zvýšenia podielu bývania. Hlavné mesto zámer zatiaľ neposudzovalo, keďže najprv je potrebné ho preveriť urbanistickou štúdiou, ku ktorej bude vyjadrovať svoje pripomienky mesto, mestské časti i široká verejnosť,“ vysvetlila hovorkyňa mesta D. Schmucková. Platný územný plán podľa nej priestorovo reguluje intenzitu zástavby, nie však jej výšku.
Jedným dychom však dodáva, že výšková zonácia (ktorá zatiaľ nebola schválená) stanovuje v tejto lokalite max. výšku 300 m n. m., čo predstavuje relatívnu výšku zhruba 165 metrov; nad ňou sa začína tiež pásmo radarov letiska. „Z kompozičného hľadiska sa mi predložený návrh, dvojnásobne vyšší ako aktuálna hladina výškových stavieb v novom centre, predbežne javí ako príliš vysoký,“ uviedol hlavný architekt mesta J. Šujan. S výškou 250 metrov by bol bratislavský mrakodrap 24. najvyšší v Európe.
