Monsignore Pizziolo z Vittoria Veneta sa po večeri rozhodol, že si trochu zdriemne. Budík si nastavil tak, aby mu zvonil medzi desiatou a jedenástou hodinou. Nevšimol si však jeden detail – budenie nastavil na rannú hodinu, a nie večernú.
Ešte pred polnocou mu prišiel na dvere zaklopať asistent, ktorý sa bál, či sa mu niečo nestalo. Na to, aby stihol omšu, bolo však už neskoro. Odslúžil ju za neho iný kňaz a biskup sa na druhý deň ospravedlnil veriacim, ktorí na neho márne čakali.