V riadení zariadení prevládal formalizmus a riaditeľ si od zamestnancov udržiaval odstup, pričom zamestnancom chod a smerovanie zariadenia neboli jasné. „Proces reedukácie detí v diagnostických centrách a RC sa uskutočňoval prostredníctvom individuálneho reedukačného programu (IRP). V dvoch RC vypracovanie IRP prebiehalo bez priamej participácie psychologičiek, čo malo dosah na ich kvalitu," konštatovali tiež inšpektori.
ŠŠI vykonala v školskom roku 2021/2022 kontrolnú činnosť v pätnástich špeciálnych výchovných zariadeniach, kde bolo umiestnených viac ako 480 detí. Inšpektori sa zameriavali najmä na poskytovanú starostlivosť a dodržiavanie detských a ľudských práv. V zariadeniach prevažovali deti z marginalizovanej rómskej komunity, bolo ich viac než 34 percent. Viac ako štvrtinu osadenstva špeciálnych výchovných zariadení tvorili deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. Dominovali najmä v reedukačných centrách. Z hľadiska rodinného prostredia viac ako 67 percent detí pochádzalo z disfunkčných rodín, 22 percent bolo z centier pre deti a rodiny, teda z detských domovov. Necelých 11 percent tvorili deti z funkčných rodín.
Funkčnosť rodinného prostredia vplývala i na dôvody, pre ktoré sa deti dostali do špeciálnych výchovných zariadení. Najčastejšími príčinami boli záškoláctvo, drobné krádeže či poškodzovanie cudzej veci, no aj úteky z domu a predčasný pohlavný život. Deti boli do zariadení umiestňované aj pre napadnutie dospelého s vážnym ublížením na zdraví, sklony k závislostiam a kriminalitu.
