Hlasovanie prebehlo na online zasadnutí opozíciou ovládaného Národného zhromaždenia, parlamentu zvoleného v roku 2015. V súčasnosti má tento poslanecký zbor už viac-menej len symbolický význam, keďže ho medzičasom nahradil nový parlament lojálny venezuelskému prezidentovi Nicolásovi Madurovi.
Za odvolanie Guaidóovej "dočasnej vlády" sa v piatkovom druhom a záverečnom hlasovaní vyslovilo 72 poslancov, 29 bolo proti a osem sa hlasovania zdržalo. Prvé hlasovanie o tejto otázke prebehlo 22. decembra. Dočasnú vládu Juana Guaidóa v súlade s rozhodnutím Národného zhromaždenia nahradí výbor, dočasne poverený správou venezuelských aktív v zahraničí a prípravou budúcoročných prezidentských primárok opozície.
Guaidóov odchod podporili tri zo štyroch hlavných opozičných skupín, ktoré v spoločnom vyhlásení uviedli, že "dočasná vláda už nie je účelná a neslúži záujmom občanov". Juan Guaidó sa márne snažil o to, aby opozičné strany rozhodnutie o ukončení činnosti jeho vlády ešte odložili.
Kým vo Venezuele – kde režim Nicolása Madura ovláda takmer všetky inštitúcie vrátane bezpečnostných zložiek – nemá Guaidóova dočasná vláda takmer žiadny vplyv, v zahraničí vykonáva dohľad nad venezuelským majetkom a riadi mnohé veľvyslanectvá.
Napriek silnej podpore zo zahraničia venezuelská opozícia nedokázala odstaviť od moci Nicolása Madura, čo prispelo k oslabeniu pozície Juana Guaidóa. Kým Spojené štáty zostávajú jeho hlavným spojencom, viaceré latinskoamerické krajiny vrátane Argentíny, Mexika, Peru či Kolumbie sa už medzičasom od neho odklonili. Podľa agentúry Reuters sa chce venezuelská opozícia v ďalšom období sústrediť na vytvorenie jednotného frontu pred prezidentskými voľbami, ktoré sú predbežne naplánované na rok 2024.
