Potenciálnym problémom obidvoch ekonomík môže byť podľa Kovandu závislosť na výrobe automobilov. Slovensko je v počte vyrobených vozidiel na obyvateľa svetovou jednotkou a Česko je hneď na druhom mieste. "Na Slovensku, ktoré má 5,5 milióna obyvateľov, sa vyrobí viac automobilov ako napríklad v Taliansku alebo Británii, ktoré majú 60, resp. takmer 70 miliónov obyvateľov," pripomenul analytik. Automobily a súčiastky tvoria v Česku približne 20 % exportu a na Slovensku dokonca 30 %.
"V obidvoch krajinách je závislosť silná a predstavuje značné riziko už pre najbližšie roky," dodal Kovanda. Pre hodnotenie posunu Slovenska je podľa Horňáka dôležitá nielen kvantitatívna stránka (napríklad rast HDP), ale aj jeho pretavenie do životných podmienok obyvateľstva. Čiastkové indikátory, ale aj súhrnnejšie indexy ukazujú, že kvalita života na Slovensku za posledných 30 rokov výrazne vzrástla.
Index ľudského rozvoja, sledujúci štyri dimenzie rozvoja ekonomiky - priemernú dĺžku života pri narodení, priemerný počet rokov školskej dochádzky, predpokladaný počet rokov vzdelávania a hrubý národný dôchodok na obyvateľa, ukazuje výrazný posun v životnej úrovni. Index v SR vzrástol z úrovne 0,69 v roku 1990 na 0,85 v roku 2021, čím sa krajina zaradila medzi tie najvyspelejšie. Česko v roku 2021 dosiahlo hodnotu 0,89 oproti 0,74 z roku 1990.
