Vyše roka máte po svojom boku muža, ktorý bol jedným z najlepších futbalistov sveta. Verili ste, že tú pravú lásku stretnete až na prahu 50-ky?
Nemyslela som si, že sa to stane a že raz stretnem niekoho, s kým mi bude tak extrémne dobre, ako mi je teraz. Neverila som, že budem s niekým tak súznieť, že príde muž, ktorý bude takto milovať moju rodinu, moja rodina zas jeho a za to všetko ho budem ja milovať ešte viac. (smiech) Niekto, koho si budem veľmi vážiť, kto bude na podobnej úrovni v rámci nejakého statusu a toho, že si úspechy naozaj vybojoval sám bez pomoci, známostí alebo bohatej rodiny... Jednoducho je to o čistom talente a húževnatosti - v tom je medzi nami určité prepojenie, možno aj vďaka tomu si tak rozumieme, máme pre seba pochopenie a rešpekt. Je to pecka, keď sa tieto všetky veci stretnú. Zaplať Pánboh, že sa vôbec stretli, pretože si uvedomujem, že to nie je samozrejmosť, že sa to niekomu v živote podarí.
Aký je Pavel?
Presne taký, ako som povedala. Má obrovské srdce a na to všetko, čo dokázal a kým je, má v sebe neskutočnú skromnosť a pokoru, to na ľuďoch milujem.
Ešte stále platí, že sa nechcete vydať?
Platí, rozhodne toto nie je môj nesplnený sen. Takto mi je dobre a občas mám strach, že ak sa veci až príliš vyšperkujú, tak sa môžu pokaziť. Myslím si že určitá neistota aj v tých najistejších veciach má svoje kúzlo.
Nedávno odišiel z vrcholového futbalu. Tešíte sa, že na seba budete mať teraz viac času?
Pavel si chce do konca leta oddýchnuť a mať voľno, ale to nič nemení na tom, že sa chce vrátiť do pracovného režimu. Na stole už má niekoľko ponúk z celého sveta, od emirátov cez Taliansko až po Čechy. Musí všetko zvážiť a rozhodnúť sa, pretože nechce nič urýchliť. Do leta budeme mať teda pohodový režim, rozhodne nebude však nečinne sedieť na stoličke, ale premýšľať, čo bude najvýhodnejšie v rámci jeho pracovnej existencie.
Dcéra Laura, ktorú máte s hudobníkom Matějom Homolom, má už 14 rokov. Vystríhali by ste ju pred niečím, ak by sa chcela uberať podobnou cestou ako jej rodičia?
Asi by som ju pred ničím nevarovala. Naše zážitky, myslím tým aj Matějove, sú neprenosné a občas sa musí šliapnuť aj do lajna, aby človek potom vedel oceniť prechádzku ružovou záhradou. Všetko musí byť správne balansované a pred všetkým by som ju ani nechcela uchrániť. Všetky prekážky aj slzy, ako som spomínala v úvode, majú v živote každého z nás význam, je to proste cesta.
