Zvyknete byť na Vianoce doma alebo vyrážate niekam na hory? Neláka vás odcestovať na sviatky do exotiky - vymeniť zimu za teplo?
Nie, neláka. Pre mňa sú Vianoce Vianocami, keď sme tu. V detstve u starkých a teraz doma. Už roky máme zvyk, že medzi sviatkami chodíme lyžovať. Po Štefanovi vyrazíme celá partia do hôr a zostávame do druhého januára. Ale ak to niekto takto chce, nech sa páči, pre mňa sú Vianoce spojené so snehom a s horami. Takto to má podľa mňa krajšiu atmosféru. Aj tento rok sme to tak urobili, boli sme u brata na chalupe na strednom Slovensku. Hovorím síce u brata na chalupe, ale vlastne je to rodinná chalupa. Len musí mať jedného pána a toho sa ujal brat. Chodievali tam aj rodičia, teraz už len maminka, občas prídu aj bratranci.
Je mnoho mužov, a nielen chalupárov, ktorí sa radi realizujú v kuchyni. Patríte k nim?
Poviem to tak - ak manželka v kuchyni niečo potrebuje pomôcť, tak rád pomôžem. Ale ona si to najradšej robí všetko sama. Chce mať pri tom pokoj, keď sa jej obšmietame v kuchyni, tak jej skôr ideme na nervy, lebo jej zavadziame. Maminka ma naučila pripraviť tie nezdravé mandle, čo sa pečú na panvičke, robím si ich raz do roka. Kým žil otec, naučil ma robiť hriatô, mal ho rád. Teraz si ho už nezvyknem pripravovať. Ocko tu už nie je a mne to samému nechutí. S manželkou si dáme po štedrej večeri skôr pohárik vínka.
Pred niekoľkými dňami, 5. januára, sme si pripomenuli piate výročie odchodu vášho otca do hereckého neba. Každý, kto stratí rodiča, sa s tým musí nejako vyrovnať a je to dlhý proces. Ako ste sa s tým popasovali vy?
Smrť je prirodzená súčasť života. Po čase som sa s otcovým odchodom musel zmieriť. Pripomínal som si, že nastal jeho čas a musel odísť. Ďakujem Bohu, že odišiel tak, ako odišiel. Že sa netrápil. A viete, čo mi dosť pomohlo? RTVS 3 a reprízy starých relácií a inscenácií, v ktorých účinkoval. Bol som veľmi vďačný za to, že som ho každý deň vídal na obrazovke. A často to boli programy, ktoré som predtým nikdy nevidel.