„Je to veľká radosť. My sme o tom dieťatku nepochybovali, bola to láska na prvý pohľad. Ale tie emócie prišli mimo nášho racia. Kým to tá psychika celé spracuje, hoc je o tom rozhodnutí presvedčená, no, boli to zaujímavé emócie,“ prezradila s úsmevom Adela.
S bábom si rozumejú
Vinczeovci k celej adopcii pristupovali mimoriadne zodpovedne. Keďže chceli, aby bolo všetko tip-top, prišli aj mierne obavy a v hlave im prúdilo množstvo otázok: bude sa im dieťatko páčiť? Budú si rozumieť? Stanú sa z nich dobrí rodičia? Čo ak zlyhajú? Príde sklamanie? Oplatí sa čakať? No teraz, s odstupom času, vedia, že vo svojich životoch spravili správny krok.
„Človeku nemusí sadnúť to prvé dieťa. V tomto by mal byť človek k sebe úprimný. Nemal by ničiť život ani sebe, ani dieťaťu. Boli sme sa na malú bytôstku pozrieť. My sme si sadli po stretnutí do auta a povedali si, že sa nám páči. Nekreslila som si v hlave, ako má to dieťatko vyzerať. Je to dieťa, ktoré potrebuje rodičov, a to je to podstatné. A ako bytosť nám musí sadnúť. Ako dieťa, ako kamoš, ako niekto, s kým budeme zdieľať lásku,“ porozprávala mamička Adela.
