Táto balkánska krajina sa nachádza v politickej kríze od roku 2020, keď tisíce Bulharov vyšli do ulíc a protestovali proti rozsiahlemu úplatkárstvu na vysokej úrovni. Predčasné voľby, ktoré sa konali vlani 2. októbra a ktoré boli štvrté za menej ako dva roky, sa skončili bezvýsledne. Po tom, ako stredopravicová strana Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB) bývalého premiéra Bojka Borisova v decembri nezískala podporu pre technokratický vládny kabinet, sa v piatok vzdala aj PP, čo zvýšilo vyhliadky na ďalšie predčasné voľby.
Zákonodarcovia pomerom hlasov 114:63 odmietli schváliť zoznam národných priorít, ktorý vypracovala PP v snahe získať podporu pre menšinový kabinet spolu so svojím mladším partnerom - centristickou stranou Demokratické Bulharsko (DB). GERB ako hlavný rival PP a proruská strana Obroda hlasovali proti, zatiaľ čo tri ďalšie politické frakcie vrátane socialistov - bývalých spojencov PP - sa zdržali hlasovania.
Bulharský prezident Rumen Radev si teraz bude musieť vybrať inú politickú stranu a požiadať ju o zostavenie vlády. Ak ani tento posledný pokus neuspeje, Radev rozpustí parlament a vyhlási predčasné voľby s konaním do dvoch mesiacov. "V pondelok vrátime prezidentovi nenaplnený mandát (na zostavenie vlády)," povedal hovorca PP.
Ak sa nepodarí zostaviť riadnu vládu v rámci aktuálne zvoleného parlamentu, mohlo by to ohroziť plány Bulharska na vstup do eurozóny v roku 2024. Takisto by to oddialilo veľmi potrebné reformy na boj proti korupcii na vysokej úrovni a mohlo by to brániť účinnému čerpaniu miliárd eur z fondov EÚ na obnovu. Podľa politológov by ďalšie voľby mohli mať veľmi podobné výsledky ako tie októbrové, čím by sa ešte viac prehĺbil politický pat, ktorý sužuje túto najchudobnejšiu krajinu EÚ.
