S 26 percentami nasleduje vznik Mečiarovej vlády v roku 1994 a s 24 percentami je na štvrtom mieste víťazstvo strany Smer-SD vo voľbách v roku 2012 a zostavenie jednofarebnej vlády. Na piatom mieste skončila vražda Jána Kuciaka a jeho snúbenice v roku 2018, ktorú za najväčšie negatívum označilo 23 percent respondentov. Rovnaké percento opýtaných považuje za udalosť s najviac negatívnym vplyvom na vývoj Slovenska zvolenie Zuzany Čaputovej ako prvej ženy na prezidentskom poste. Trinásť percent označilo za takúto udalosť vstup Slovenska do EÚ a NATO, 8 percent zas prijatie spoločnej európskej meny.
Rovnako po 7 percent účastníkov prieskumu označovalo únos a zavlečenie Michala Kováča ml. do cudziny, ekonomickú transformáciu zo socialistickej na trhovú ekonomiku a vraždu Róberta Remiáša. Najnegatívnejší vplyv na vývoj Slovenska mala podľa dvoch percent respondentov porážka mečiarizmu vo voľbách v roku 1998 a podľa jedného percenta respondentov to bol vstup Slovenka do schengenského priestoru voľného pohybu.
Existenciu samostatného Slovenska od roku 1993 by za úspešný príbeh označilo celkovo 45 účastníkov prieskumu. S výrokom rozhodne súhlasilo 10 percent z nich, 35 percent skôr súhlasilo. S týmto výrokom rozhodne nesúhlasilo 15 percent respondentov a 29 percent skôr nesúhlasilo. Najvýraznejšie rozdiely v postoji respondentov sa ukazovali v závislosti od stupňa vzdelania. Existenciu samostatnej SR hodnotili častejšie ako úspešnú ľudia s vyšším vzdelaním.
Hrdosť na to, že sú Slovákom či Slovenkou vyjadrilo 76 percent opýtaných, pričom 42 percent z nich rozhodne súhlasilo s tým, že sú hrdí na to, že sú Slovákom alebo Slovenskou. S daným výrokom rozhodne nesúhlasilo 5 percent opýtaných. Častejšie vyjadrovali hrdosť starší ľudia. Respondenti odpovedali aj na to, do akej miery súhlasia s výrokom, že Slovensko je ich domov a nikdy by sa odtiaľ neodsťahovali. Rozhodne s ním súhlasilo 34 percent opýtaných, rovnaké percento skôr súhlasilo. Rozhodný nesúhlas vyjadrilo 7 percent účastníkov prieskumu a 17 percent skôr nesúhlasilo.