Na koľkej prechádzke s kočíkom sme vás zastihli?
Adela: Neviem, už to nerátame.
Viktor: A trvalo to dlhšie, ako sme čakali. (smiech)
Adela: Na druhej strane sme aj radi, že sa na to prišlo, lebo to nechceme úplne skrývať.
Ako sa vám to teda podarilo taký dlhý čas utajiť?
Viktor: No, to je otázka skôr pre vás. (smiech) Nijako sme sa neskrývali, kočíkovali sme, boli sme v reštaurácii a mnoho ľudí o tom muselo vedieť, lebo sme si museli nanovo zariaďovať pracovné veci. Takže sme prekvapení, že nás nik neodhalil viac ako mesiac.
Adela: Musela som o tom mnohým ľuďom povedať, lebo som mala napríklad na december naplánovaných množstvo podujatí, ktoré som mala moderovať, a zrazu som zavolala, že viete čo, musím to zrušiť. A v takých situáciách sa nehovorí, že z rodinných dôvodov, to sa neakceptuje. Musela som to ľuďom vyslovene povedať, aby môjmu kroku rozumeli.
Aké boli reakcie?
Adela: Všetky boli veľmi pozitívne, prajné, pekné. Je zaujímavé, ako reagujú rodičia a nerodičia. (smiech)