Pokiaľ ide o pohlavie, ktoré zatiaľ nemôžete prezradiť, komu z vás sadlo viac?
Viktor: Zistili sme, že to vôbec nie je podstatné.
Adela: My sme vlastne nemali žiadnu preferenciu, nekreslila som si v hlave, ako by to dieťatko malo vyzerať. Je to dieťa, ktoré potrebuje rodičov, a to je to podstatné.
Pokiaľ ide o starostlivosť, je nejaká oblasť, ktorá vám robí problémy?
Viktor: Kľúčové je, že táto malá bytôstka zatiaľ prespí celú noc. Tým pádom, vychádzajúc zo skúseností ostatných rodičov, sme vyhrali jackpot. Preto čokoľvek iné, čo by mohlo byť potenciálnym problémom v starostlivosti, nie je problém. Riešime, samozrejme tie bežné veci. Čo sa teraz deje? Prečo je teraz plač? Veď už sa aj jedlo, aj kakalo, aj spalo... Učíme sa a pravdepodobne sa budeme učiť celý život.
Adela: Asi najväčšia alchýmia je v uspávaní. To by malo byť veľmi kontaktné, aby tam bolo cítiť ľudské teplo a nenechať dieťa vyplakať. A keďže toto aj niečo váži a váži stále viac, tak ma trochu ťahajú kríže. Ale ten proces je v konečnom dôsledku veľmi pekný, keď cítite, ako to dieťa oťažieva.
Ako ste si medzi sebou podelili starostlivosť?
Viktor: Všetko robíme obaja, akurát si striedame ranné vstávanie. Lebo treba vstávať trochu skôr, ako by sme vstávali za iných okolností. A ten, kto má službu, rieši tie prvé hodiny. Baví nás to, je to skvelá skúsenosť aj napriek tomu, že zatiaľ len krátka.
Adela: Je skvelé, že máme takú prácu, akú máme, že si to vieme nastaviť. Viem, že teraz budem pár dní točiť Milujem Slovensko, tak som poprosila produkciu, aby nám to dali skôr, aby som stihla prísť skôr domov, nech Viki stihne ísť na správy.
Viktor: Mne vychádzajú v ústrety kolegyne, ktoré za mňa zoberú poradu, a týmto im ďakujem.
