Možno ho spozorovať len ojedinele, keďže vzniká pri špecifických podmienkach a len čo stúpne teplota, roztopí sa.
Nový Čas kontaktoval anorganického chemika a vysokoškolského učiteľa z Univerzity Komenského profesora Karola Jesenáka. Vysvetlil nám, že takéto vláknité kryštáliky ľadu zvyčajne vznikajú vo vlhkých pórovitých pôdach alebo dutinách medzi kameňmi s takouto pôdou, cez ktoré pomaly preteká silne podchladená povrchová voda.
„Podmienkou je, aby pôda mala teplotu trochu nad 0 °C a vzduch ochladzujúci vodu bol zasa výrazne pod touto teplotou. Takéto podmienky sú obyčajne počas chladných jesenných nocí,“ vysvetlil profesor. Podľa neho tento jav možno pozorovať v horách, napríklad vo Vysokých Tatrách alebo aj v nížinných oblastiach. „Nemožno ho však pozorovať veľmi často aj z toho dôvodu, že takéto kryštáliky sú často pod povrchom zeme alebo v dutinách mŕtvych stromov pod ich odlúpnutou kôrou a zároveň ich trvanlivosť je pomerne krátka, pretože sa počas doobedia roztopia v dôsledku zvyšujúcej sa teploty,“ uzatvára profesor.
