Čo môžu skúmať
Generálny prokurátor Maroš Žilinka nechal preveriť, či v súvislosti s manažmentom pandémie nedošlo ku konaniu, ktoré by zakladalo trestnú zodpovednosť. Advokát Róbert Bános si myslí, že prípadné dôsledky v trestnej oblasti budú závisieť od ďalšieho šetrenia: „Primárne, na čo bude vyšetrovanie zamerané, kto je vôbec zodpovedný a za čo, či dal jednotlivec priamy pokyn, alebo išlo o kolektívne rozhodnutia, či sa bude vyžadovať objektívna zodpovednosť. Od toho možno následne vyvodzovať, aký prípadný trestný čin bol spôsobený (napr. zneužitie právomoci verejného činiteľa, všeobecné ohrozenie, a pod.).“
Ministerstvo je zdržanlivé. „Nakoľko sa predmetnej štúdii začala venovať Generálna prokuratúra SR, v tejto chvíli sa k jej obsahu nemôžeme vyjadrovať, a to napriek skutočnosti, že viacerí odborníci majú vážne výhrady napríklad k použitej metodike,“ uviedla hovorkyňa Petra Lániková.
Vtedajší minister Marek Krajčí tvrdí, že vysokú úmrtnosť spôsobilo množstvo faktorov. „Hlavné nedostatky štúdie sú, že nadúmrtnosť nie je meradlom úspešnosti nefarmakologických intervencií, ktoré sme mali k dispozícii počas prvej a druhej vlny pandémie a štúdia úplne ignoruje epidemiológie jednotlivých COVID variantov a mechanizmu šírenia SARS-CoV-2 v ľudskej populácií. Jednotlivé krajiny sa preto nedajú takto porovnávať, môžeme sa ako tak porovnávať s našimi okolitými susedmi, najmä s Českom," povedal Krajčí Novému Času.
Vysvetľuje, že Slovensko zvládlo prvú vlnu ako celosvetový premiant. "Počas mimoriadne ťažkej druhej vlny pre rýchly nástup alfa variantu skončilo v úmrtnosti v porovnaní s našim západným susedom o tisícky úmrtí lepšie a počas môjho pôsobenia na ministerstve sme boli jednou z
najrýchlejšie očkujúcich krajín Európy," dodal.Zároveň kritizuje zvládnutie tretej vlny, ktorá bola v réžii Vladimíra Lengvarského. "Umieralo výrazne viac ľudí ako v Českej republike. Slovensko v tom období už disponovalo rýchlymi antigénovými samotestami, účinnou registrovanou liečbou, dostatkom monoklonálnych protilátok a najmä dostatkom očkovacích látok. Pokiaľ by bol manažment a logistika očkovania, prevencie samotestami a podávania liečby a monoklonálnych protilátok lepší, Slovensko si mohlo udržať lepšie výsledky v úmrtnosti na pandémiu v porovnaní s Českom a nemuselo zaknihovať tisícky zbytočných úmrtí," uzavrel Krajčí.
Čo sú hlavné príčiny vysokej úmrtnosti
- podľa spoluautora štúdie Zajaca to bolo predražené plošné nepresné testovanie
- zanedbanie prípravy, chaotické rozhodnutia o opatreniach, zlá komunikácia s verejnosťou, neskoré zavedenie tvrdého lockdownu
- dôležité bolo, že politici zasahovali do rozhodnutí odborníkov, problémom bola politizácia očkovania a viacerí politici odmietli očkovanie podporiť a viezli sa na antivaxeroch