Svojich dvoch chlapcov Peťa a Paľka vychovával vyštudovaný učiteľ a bubeník, bývalý hovorca Lesov SR a exprimátor Banskej Bystrice Peter Gogola (55) sám s pomocou najbližšej rodiny. Jedno z dvojčiat pred časom prešlo zmenou pohlavia. Ako sa s tým vyrovnal a ako vníma problematiku transrodových ľudí otec dnes dospelých detí – syna Petra (24) a dcéry Pauly (24)?
Kedy ste si ako otec všimli, že – vtedy ešte Pavol – nie je vo svojom tele spokojný, že sa s ním niečo deje?
Dnes už viem identifikovať niektoré okamihy, ale pravda je, že v tej chvíli, keď sa to dialo, som to nevedel prečítať. Napríklad, keď sa moji chlapci hrali na ihrisku, Peťko sa hral s chalanmi a Paľko si od kamarátky požičal kočík a vozil bábiku. Síce som sa nad tým pozastavil, veď pre chlapca to nie je typická hra, ale vyložil som si to tak, že deti kopírujú správanie rodičov a preberajú modely sociálneho správania. Keďže chlapci nemali matku, tak som to bol ja, kto chodil po ulici s kočíkom. Vôbec som to nevnímal ako prejav dievčenského správania.
Odlišovali sa záujmami už od útleho detstva?
Chlapci boli odmalička povahou a záľubami úplne odlišní. Peťko bol športovo založený, miloval skejtbording, Paľko vôbec, on zas rád kreslil a chodil na výtvarnú. Oboch som zapísal na klavír, aj keď to nemali príliš radi. U nás v rodine je to tak, že keď má dieťa hudobné nadanie, tak by malo dostať hudobné vzdelanie. Keď ukončili ZUŠ, tak som klavír daroval, lebo to bol „prekliaty“ kus nábytku. (úsmev)
A neskôr? Tam už sa muselo prejaviť oveľa výraznejšie, že Pavol nemá typické chlapčenské záujmy...
V tínedžerskom veku, keď študoval na strednej umeleckej, prišli aj prejavy extravagancie – lakoval si nechty načierno, farbil si vlasy, maľoval sa, obliekal sa do čierneho, s kovovými doplnkami... Bral som to ako prejav umeleckosti, že nechce splynúť s davom, nie ako prejav počiatkov tranzície (proces vyjadrenia vlastnej rodovej identity, pozn. red.) Takže to zhrniem – tie prvotné signály som nevedel rozšifrovať.