Stihol však Bratislavu v roku 1936, ktorá mala na rozdiel od ostatných „broukáren“ jednu zvláštnosť. Kým na ostatných obchodných domoch sa skvel nápis B+B, na tom bratislavskom stálo: Bohuslav Brouk, nakoľko značka Brouk a Babka bola na Slovensku zamietnutá. Úspešný podnikateľ mal dvoch synov – Jaroslava a Bohuslava. Bohuslav mal však úplne iné záujmy, stal sa uznávaným psychoanalytikom, a tak po otcovi prebral štafetu starší syn Jaroslav.
Čo budova, to skvost
K dobru mu treba pripísať aj to, že väčšina obchodných domov, ktoré dal Brouk postaviť, sú dielami funkcionalizmu. Ani ten bratislavský nebol výnimkou, v roku 2000 ho dokonca vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku. Navrhol ho bratislavský architekt Christian Ludwig, podobne ako známy Manderlák, ktorý bol v tom čase najvyššou budovou na Slovensku. Bratislavský Brouk a Babka mal 6 nadzemných a 2 podzemné podlažia, dvojramenné schodisko a dva výťahy s liftboyom, ktoré si pamätajú ešte dnešní štyridsiatnici. Vonku do ulice vytŕčali tri presklené výklady, vchod bol schovaný za nimi. Obchodný dom patrí k vrcholným dielam funkcionalizmu na Slovensku a považuje sa aj za architektovo vrcholné dielo.
