Podstatou projektu je, aby matka vysvetlila svojmu synovi, že to nemá robiť. Ak priviedol unesené dievča, požiadať ho, aby ju pustil. Už v dávnej histórii Džingischán prísne trestal takéto praktiky. Žiaľ, v Kirgizstane táto tradícia pretrvala stáročia. Dokonca aj počas sovietskeho režimu. Ten síce deklaroval a skutočne dal ženám právo na vzdelanie a prácu, ale s nehanebnosťou únosov dievčat si nedokázal poradiť.
Ženíchov dar
Samozrejme, niektoré dievčatá dobrovoľne súhlasia s únosom a potom svadbou. Dôvodom môže byť kombinácia skutočnej lásky a finančných možností ženícha. Rodičom nevesty treba vyplatiť kolym, dar ženícha, vo výške až 5- či 6-tisíc dolárov. Ak mládenec peniaze nemá, riešením je únos. Vtedy si môže určiť cenu sám a jednoducho vyplatí, koľko chce alebo môže.
Organizácia Spojených národov v roku 2018 odhadla, že takmer 14 percent všetkých kirgizských žien mladších ako 24 rokov bolo vydatých prostredníctvom nejakej formy nátlaku. Od roku 2012 je v Kirgizstane za únos nevesty sedemročný nepodmienečný trest odňatia slobody. V prípade neplnoletého dievčaťa až desať rokov.
Hory a tisícky jazier
Pozornejší a v téme Strednej Ázie orientovaný čitateľ sa už zrejme od začiatku zamýšľa nad tým, prečo používame názov Kirgizstan, a nie u nás zaužívaný názov Kirgizsko. Kirgizi sa na takéto pomenovanie hnevajú. Je to podľa nich pozostatok z éry Ruského impéria i Sovietskeho zväzu. Ich domovinou je Kirgizstan.
Jeho územie s plochou 199,9 tisíca km² vypĺňajú dve gigantické pohoria. Severovýchodnú časť pokrýva pohorie Ťanšan a juhozápadnú Pamíro-Altaj. Tri štvrtiny rozlohy krajiny ležia vo výške nad 1 000 m n. m. a priemerná výška Kirgizstanu je 2 750 m. Najvyšším vrcholom je Džengiš čokusu - Štít víťazstva (7 439 m n. m.).
