„Otázkou ostáva, dokedy sa bude investovať do umelého zasnežovania, do akej miery sú lyžiarske strediská pripravené brať do úvahy preorientovanie lyžiarskeho turizmu na iný zimný turizmus, ktorý nebude súvisieť so snehom,“ uvádza IEP. Správa IEP pracuje s predpokladom, že na konci 21. storočia bude otepľovanie na úrovni najviac 2 až 3 stupňov Celzia oproti predindustriálnej ére.
Podľa klimatológa Pavla Faška to je celkom reálna alternatíva. „Ak by súčasná gradácia otepľovania pokračovala napríklad len do polovice 21. storočia, tak by sme sa k tej úrovni 2-3 stupňov Celzia, o ktorej sa hovorí aj v správe IEP, mohli veľmi približovať aj skôr ako na konci storočia,“ varuje Faško.
Výkyvy počasia a nedostatok snehu budú stále nápadnejšie
Pavol Faško, klimatológ, Slovenský hydrometeorologický ústav
Hoci úplná neexistencia snehu Európe nehrozí, v nižšie položených a obývaných oblastiach bude na konci 21. storočia výrazne nižší počet dní so snehovou pokrývkou, než aký bol napríklad na konci 20. storočia. Čo sa týka lyžovania, stále častejšie bude treba hľadať príležitosti na to, aby sme mohli mať kvalitnú lyžovačku. Potvrdzuje sa to už dokonca aj vo Svetovom pohári v zjazdovom lyžovaní, kde tento problém neustále riešia a presúvajú termíny.
A to hovoríme o závodnom lyžovaní, kde organizátori robia maximum, a napriek tomu sú tie výsledky často veľmi žalostné. V budúcnosti bude potrebná ešte väčšia miera improvizácie, pretože výkyvy v prejavoch počasia budú stále nápadnejšie a stále viac budú vplývať na kvalitu snehovej pokrývky aj na množstvo snehu. Otepľovanie prebieha naozaj veľmi rýchlo. Budeme s tým musieť jednoznačne niečo robiť, len zatiaľ tomu nie je svetové spoločenstvo veľmi naklonené.
