Vytvára to možnosti na voľby
Vincent Bujňák, Katedra ústavného práva Právnickej fakulty UK
Platne prijatý výsledok referenda by bol priamo záväzný. Ústavný súd totiž odmietol názory niektorých ústavných právnikov, že referendum je len drahým prieskumom verejnej mienky. Práve naopak, platne prijatý výsledok by mal právnu silu ústavného zákona a stal by sa súčasťou ústavného textu. Vytvoril by sa ním ústavný základ pre dve nové možnosti, akými by sa dalo dospieť k predčasným parlamentným voľbám.
1. O čom sa vlastne hlasuje?
Samotná otázka znie: „Súhlasíte s tým, že predčasné skončenie volebného obdobia NR SR je možné uskutočniť referendom alebo uznesením NR SR, a to zmenou Ústavy SR?“ Ústavný súd pred mesiacmi skonštatoval, že v samotnej Ústave SR nie je možnosť vyhlásiť predčasné voľby. Hlasuje sa tak o tom, či poslanci budú môcť takéto voľby vyhlásiť, nehlasuje sa o samotných predčasných voľbách.
2. Kedy bude platné?
Na referende sa musí zúčastniť aspoň 50 % voličov na Slovensku. To znamená približne 2,3 milióna ľudí. Doteraz bolo platné len jedno referendum, a to o vstupe do Európskej únie, ktorému robili kampaň politici naprieč opozíciou aj koalíciou. Podobnú účasť dosahujú zvyčajne len prezidentské a parlamentné voľby, a to po masívnej kampani.
3. Čo sa zmení, ak príde dostatok Slovákov?
Ak by prišlo viac ako 50 % Slovákov a tí by hlasovali za ÁNO, tak by poslanci v parlamente boli nútení zmeniť Ústavu SR tak, ako rozhodli občania. To znamená, že Národná rada by bola schopná sa sama rozpustiť, čiže vyhlásiť predčasné voľby. V súčasnosti to možné nie je, keďže to Ústava SR neobsahuje. Práve o tom sa rokuje aj v parlamente, keďže vláda bola odvolaná a Eduard Heger zrejme nenájde dosť poslancov na novú vládu. Rozdielom je, že v prípade platnosti referenda by stačilo na vyhlásenie volieb 76 hlasov poslancov, čiže jednoduchá väčšina. Doteraz bola zaužívaná prax, že na voľby bolo potrebných aspoň 90 hlasov poslancov.
