Denne prešli 22 km a ich priemerná rýchlosť predstavovala 2,8 km/h. Na pohľad možno málo, no bojovali so silným protivetrom a Martin za sebou vliekol aj ťažké sane. „Na extrémnu zimu som si zvykol za 6-7 dní, treba mať len teplé oblečenie a dodržiavať základné veci. Je pravda, že som sa nesprchoval 53 dní, cítil som sa, akoby som bol v opičom pavilóne v pekinskej zoologickej záhrade. No v takej zime veci nesmrdia, to začne až po príchode do tepla,“ usmial sa cestovateľ, ktorý prezradil aj detaily toho, ako vykonávali potreby. „Tam, kde sme sa utáborili, sme si vykopali jamu a vykonali všetko potrebné. V noci sme všetci mali fľaše, do ktorých sme cikali. V polárnej noci sa vám ozaj nechce ísť na záchod a od stupňa 89 sme už vykonávali veľkú potrebu do vrecúšok,“ odhalil.
Vianoce v mraze
Napriek tomu, že spal, aj keď tam nikdy nebola tma, rýchlo si na to zvykol. Počas dňa sa so svojimi spolupútnikmi veľmi nerozprávali, toto si nechávali na večer. „Trocha mi bolo smutno na Vianoce, tam sme troška improvizovali. Vymenili sme si malé darčeky a rozprávali si vianočné zvyky. Prekvapilo ma, že v Nórsku je najobľúbenejšia rozprávka Tri oriešky pre Popolušku. Tak sme si spolu s Kathinkou zaspievali známu titulnú pieseň, ona po nórsky, ja po česky,“ smeje sa dobrodruh, ktorý mal menšiu krízu, len keď Rob začal trpieť veľmi silným vnútroočným tlakom a hrozilo mu oslepnutie. Osem dní pred príchodom na južný pól ho preto evakuovali.
