Prvá láska
Prvú lásku som prežíval ešte na osemročnom gymnáziu v Senci, kde som študoval. Po čase zamilovanosti som si povedal, že Janku musím pozvať na rande. Kam inam v Senci, než do okolia Slnečných jazier, kde sme sa prechádzali. Pamätám si, že to bol decembrový večer, veľká hmla a snežilo, takže úplne romantický večer, dá sa povedať ideálne rande.
V tej dobe som však bol neskúsený, vystresovaný a spotený tínedžer, ktorý sa, samozrejme, Janky ani nedotkol, až kým sme neprišli k jej bráne. Vtedy mi povedala, aby som išiel ešte k nim na dvor, kde mi dala pusu. Keď idem okolo tej brány, často sa na ňu pozriem a zaspomínam si, aké krásne časy sme prežívali a že sa tu odohrala etapa života, na ktorú nikdy nezabudnem.
Prvý natáčací deň
Môj prvý natáčací deň dopadol úplne inak, než ako som si predstavoval. Príprava spočívala v tom, že som si najskôr pozrel scenár a potom som sa doma naučil texty. Keď prišiel konečne pre mňa ten bod zlomu a mohol som si prvýkrát zahrať, tak som si tú svoju repliku celú povedal a nato prišiel režisér, ktorý mi vraví: „Victor, no a teraz to skúsme urobiť celé úplne naopak. Povedal si to ako moderátor, ale ja ťa potrebujem ako herca.“ V tom bode som pochopil, že nemám vôbec skúsenosti, som na nule a čaká ma ešte veľmi dlhá cesta, aby som zvládol seriál Druhá šanca ako-tak dokončiť a vykreovať postavu lekára Gabriela tak, ako sme chceli.
